Dračie puto

8. Kapitola - monštrum

  Z očí sa mi kotúľali slzy a nevedela som, čo má ten sen znamenať. Zefir sa ku mne pritúlila, čo mi momentálne prišlo celkom vhod. Po chvíli mi usnula v náručí, no ja som sa už zaspať neodvážila.

  Stále som sa len prehadzovala na postely. Na jednej strane som bola hrozne unavená, ale na tej druhej som sa bála toho, že by sa mi znova zjavila tá nočná mora.

  Keď už vyšlo slnko, vstala som a pohladkala Zef, ktorá driemala na mojej posteli. Rozhodla som sa, že sa pôjdem s mojou dračicou prejsť.

  Ustlala som posteľ, dala si na seba široké modré tričko a šedé nohavice. Zefir som vzala do rúk a tichúčko sa vykradla z izby. Linda spokojne spala, takže nič nezbadala.

  Nečujne som zišla dolu schodmi a vyšla z internátu. Keď moja spoločníčka uvidela, že sme vonku, túžobne pozrela na zem, pokrytú farebným lístím. Ja som pochopila, čo mi chce naznačiť a keďže ešte nevedela lietať, zložila som ju do trávy.

  Ona radostne zašvitorila a prebehla sa po lúke. Neskôr, keď sa vyšantila, vrátila sa ku mne a bok po boku sme vykročili. Len tak sme sa túlali po tejto neobyčajnej krajine menom Lunarion, ktorá sa za krátky čas stala mojím domovom.

  Stromy spievali akúsy čarovnú melódiu a je nutné podotknúť, že neboli iba zelené, ale videla som tu už aj modré, žlté či biele. Zem vyzerala ako farebný koberec, keďže bolo na nej popadané lístie. Bolo to tu nádherné. Je to tu úplne iné, ako vo svete ľudí, ale napriek tomu sa tu cítim lepšie.

  Keby ste mi pred nedávnom povedali, že existujú aj iné svety a ja som súčasťou jedného z nich, neverila by som vám. Ale teraz viem, že je to realita a hoci je to zvláštne, mám pocit, akoby som tu patrila odjakživa.

  Páči sa mi tu, ale veľmi ma znepokojil ten sen. Asi bude však najlepšie, ak na to nebudem myslieť a keď nastane čas, všetko sa dozviem.

  Kým som ja blúdila mädzi mojími myšlienkovími pochodmi, modrá dračica nadšene hopkala pomädzi stromy a kríky. Pri pohľade na ňu som sa musela pousmiať. Mám ju neskutočne rada. Nedá sa to opísať, ale ona je môj zmysel života.

  Od vtedy, čo som našla vajíčko, v ktorom bola, všetko sa úplne zmenilo. Viem, že nič nie je jednoduché a nikdy ani nebude, ale som si istá, že spoločne so Zef zvládneme čokoľvek.

  Zaumienila som si, že sa už vrátim. So Zefir v pätách som sa otočila a vydala sa k internátu. V tom sa však všetko zvrtlo. Z diaľky som počula silný rev. Blížil sa k nám. Uvidela som, ako k nám beží obrovský čierny vlk.

  Mal ostré tesáky a z úst mu kvapkali sliny. Stále zmenšoval vzdialenosť mädzi nami. Bol už celkom blízko. Zahnal sa po mne veľkou labou a následne ma zhodil na zem.

  Svoju dračicu som odtisla na bok, nedovolila by som, aby sa jej niečo stalo. Mala som úplne zovreté hrdlo a ovládol ma strach.

  Vlk sa opäť napriahol a uštedril mi poriadnu ranu. Na ruke mi zostali stopy po pazúroch. Už sa chystal skoncovať s mojim životom, ale v tom zrazu Zefir zvláštne zafunela.

  Za okamih som zistila, o čo sa snažila. Moja maličká vychrlila zo seba oheň a tak ma zachránila. Čierny vlk bolestne zavyl a skôr, ako Zefir stihla vychrliť ďalší plameň začal bežať a stratil sa v neďalekom húští.

  „Zefir." Prehovorila som a v mojom hlase bolo počuť dojatie a obrovská vďaka. „Zachránila si ma. Ďakujem." Pohladila som ju po zafírovích šupinách. V tom som započula zvláštny, ženský, tichý hlások.

  „Nemáš za čo, Aria. Som tvoja dračica. Ty chrániš mňa a ja teba." Zostala som zarazene stáť. Došlo mi, že to ku mne prevráva moja dračica. Akoby vycítila moje myšlienky a hneď mi všetko objasnila:

  „Áno, to som ja. Dračie puto stále silnie a jedného dňa dospeje do takého štádia, kedy sa dokáže jazdec a drak spoločne rozprávať cez myšlienky."

  Bol to pre mňa šok, ale zároveň som bola rada, že sa so Zefir môžem takto dorozumievať. Zahĺbená do svojich myšlienok som pomaly začala kráčať k miestu, kde stojí náš internát. Mám za sebou ďalší zážitok a zase viem o čosi viac.

  Musím sa však rýchlo vrátiť do izby a nachystať sa na druhý deň školy. Som zvedavá, čo ma dnes ešte čaká.

Tak a ďalšia kapitolka je tu. Čo na ňu vravíte? Je fajn byť takto prepojené, nie? Názory alebo rady mi napíšte prosím do komentu. Veľmi mi pomôžu. Poteším sa aj ak mi dáte vote. Majte sa krásne a ďakujem. Čaves. :)❤️