Dračie puto

21.Kapitola - Okovy temnoty

Obe sme sa nahlas rozosmiali. „A ty, Chris? Za čo si dostal trest ty?" spýtala som sa nášho mĺkveho spolužiaka a snažila som sa s ním začať konverzáciu. Zodvihol zrak od špičiek svojich topánok a prebodol ma nepríjemným pohľadom.

„Do toho ťa nič nie je," vyhlásil chladne. Z jeho nepríjemného tónu hlasu ma na moment zamrazilo. Keď sme boli na misii, správal sa ku mne celkom milo. Je jasné, že nebol až taký priateľský a spoločenský, ako moji ostatní spolužiaci, no nebol ani úplne nepríjemný. Povedala som si, že bude lepšie, ak sa stiahnem do úzadia a nebudem ho dráždiť ďalšími otázkami.

„Nič si z neho nerob, Aria. Dnes mu asi uleteli včely, draky alebo ja neviem čo." Splietala Elie piate cez deviate. Začala zametať popadané lístie, ktoré hralo všakovakými farbami a mädzi tým mi stále niečo vykladala:

„Vraj sa tiež vybral lietať bez dozoru. Už dlhšie sa s Darkom chodieva preletieť po okolí. No a dnes ho prichytila vychoška. Rovnako ako teba." „Divím sa, že ťa stále baví počúvať a šíriť klebety. Nemáš iné veci na práci, len sa do mňa starať?" vyštekol na Elie Chris a odkráčal od nás ďalej. Ja som si len nad ich hádkami povzdychla a s Elie, Zef a Asirou som vkročila do lesa. Chvíľu sme sa prechádzali.

Zrazu som v diaľke započula nejaký šuchot a praskanie konárikov. Zef sa na chvíľku vzdialila a šla si niečo uloviť. Okolo mňa, Elie a mojej mesačnej dračice sa začala vznášať nejaká zvláštna, čierna para.

Pocítila som dotyk slizkých rúk na mojom tele. Mykla som sa, no zo zovretia sa mi vyšmyknúť nedarilo.

„Pomóc!" zakričala som, no odpovede som sa nedočkala. Para okolo mňa bola stále hustejšia. Začalo sa mi zhoršovať dýchanie a pomaly som zatvárala oči. Moje bezvládne telo niekto chytil krátko pred tým, ako sa stihlo zrútiť k zemi. Potom si už nepamätám nič. Pohltila ma temnota.

Pohľad Chrisa:

Už hodnú chvíľu hľadám Ariu a Elie. Chcel som sa vrátiť, no musím sa uistiť, že sú dievčatá v poriadku. Asi som nespravil dobre, keď som sa od nich oddelil. Mohlo sa im niečo stať.

Vošiel som do neďalekého lesa. Bola už tma a husté konáre mi zacláňali aj ten posledný zdroj svetla – hviezdy. Chvíľku som sa túlal po lese, no nikoho som nezbadal ani nezačul. „ich problém." Pomyslel som si. „Keď budú chcieť, vrátia sa samé." Otočil som sa s úmyslom vrátiť sa na internát.

Zrazu som však začul akésy vrčanie. Rozbehol som sa smerom, od ktorého znel ten nepríjemný zvuk. V tom som uvidel z krovia vykúkať ohizdnú tvár agarda, ktorý na rukách niesol nejaké nehybné telo.

Zašmátral som vo vrecku môjho saka a zhrozene som si uvedomil, že luk, ktorý stále nosievam pri sebe som si akurád dnes zabudol v izbe. Chcel som si ho vziať, no vychovávateľka po mne začala kričať, že na čo by mi bola zbraň, keď idem len upratovať okolie.

Je to špeciálny luk a pre mňa má obrovskú hodnotu. Vyrezal mi ho.... to je jedno kto. Možno sa pýtate, že ako je možné, že sa mi vmestil do malého vrecka. Je to tým, že som na neho použil zmenšovacie kúzlo. Zmenšeninu toho luku môžem nosiť stále pri sebe a keď ho chcem použiť, rýchlo ho vyberiem a v duchu poviem kúzlo, ktoré spôsobí, že sa luk dá do pôvodnej veľkosti.

Teraz som ho však zabudol. Môže to mať pre mňa katastrofálne dôsledky. Nevadí, som predsa dračí jazdec a rovnako ako môj drak, dokážem ovládať oheň.

Prišiel som bližšie k tomu netvorovy a vystrel ruky. Toto gesto urobím vždy, keď chcem na niekoho zoslať oheň. Zahľadel som sa na agarda a došlo mi, že nemôžem použiť ani oheň. V jeho náručí spala osoba, na ktorej mi veľmi záleží. Viac, ako som si dokázal priznať. Aria.... Keby som na agarda zoslal nejaké kúzlo, ublížilo by to aj jej.

Ale čo mám urobiť? Nemôžem dopustiť, aby ju postihol taký osud, ako celú moju rodinu. Pri spomienke na moju malú sestričku sa mi vtlačili do očí slzy, ktoré som však rýchlo zahnal. Musím niečo vymyslieť.

Okolo mňa sa začal vznášať obláčik nepríjemnej pary. Začalo sa mi horšie dýchať a moje telo sa v triaške zrútilo k Zemy. Aria... Aria... znelo mi v hlave ešte hodnú chvíľu.

Ahojte zlatíčka. Prinášam vám ďalšiu kapitolku ako vianočný darček. Čo si myslíte, čo sa stane? Už vieme, že ten sen, ktorý Ari prežila patril Chrisovy a postupne sa začnú odhaľovať všetky tajomstvá. Dúfam, že sa vám kapitolka páčila a prajem vám krásne Vianoce plné lásky. :)

Zatiaľ sa majte krásne. Čaves :)