MISERABLE ME (SK) ✔ - prebieha mierna jazyková úprava

-4

   „Ahoj, už si doma?" začula mamin hlas z kuchyne.

„Áno! Jenna má poobede niečo s rodinou, tak som odišla."

„Dobre, dobre. Choď sa prezliecť a pomôž mi s jedlom," rozkázala mama a naďalej sa venovala vareniu.

Už bolo desať hodín. Čas sa natiahol, pretože sa ešte sem-a-tam prechádzala po meste a rozmýšľala nad vecami. 

Prešla pri zadný vchod, otvorila dvere a pozdravila aj brata a otca, ktorí si ako zvyčajne každé sobotňajšie ráno kopali loptu. Otec jej len odkýval a ďalej sa venoval hre. Brat sa na ňu ani nepozrel, teraz mali medzi sebou celkom napätú atmosféru. 

Heather si od neho požičala USB kľúč do školy, keď svoj stratila, lenže stratila aj ten jeho. A samozrejme, že i keď mu zaplatila dosť veľkú sumu, tak si neboli vyrovnaní. Ževraj... emocionálnu ujmu mu peniazmi nemôže splatiť.

Vyšla hore po schodoch, do svojej izby a prezliekla sa. I keď sa jej nechcelo, dala si vlasy do gumičky išla pomáhať mame s varením. Zvyšok víkendú prebiehal v podobnej podivnej nálade.

...

„Takže už máš sloh?" spýtala sa Jenna v pondelok. Mali voľnú hodinu a mohli sa rozprávať. Vysvedčenie bolo za rohom, v triede bolo teplo a nikomu sa nič nechcelo. I keď im učitelia dali v piatok úlohy, nikto ich v skutočnosti nekontroloval.

„Tak trošku. Začali sme ho robiť... v obývačke a akosi zaspali. A potom si musela ísť Hayesová niečo vybaviť." Za toto klamstvo by som mala sčernieť.

„Takže ste to vlastne nespravili?" hovorila Jenna trošku podráždene. „Načo ťa tam potom ťahala?"

„Ale to sa nedá len tak. Okrem toho mi pomohla spraviť základ a kostru celého slohu. To je viac než dosť." Pravda však bola niekde inde. Je pravda, že Heather mala už toto všetko hotové, ale Robin jej s tým nepomáhala, napísala si to sama. Robin od soboty nevidela a bála sa ju kontaktovať, kvôli tomu vysokému chlapcovi.

Rozhodla sa na obede viac zisťovať.

„Martin?" ozvala sa Heather.

„Áno?" odpovedal s plnou pusou.

„Ako sa volá ten tvoj vysoký kamarát?" spýtala sa narovinu.

„Hádam sa ti nepáči," zasmial sa keď dožul, ale v jeho hlase bolo počuť akési sklamanie, ktoré Jenna postrehla. Alebo to bolo vidno na jeho očiach?

„Nie! Nie," vyhŕkla Heather a odhryzla si zo sendviča. 

„Todd Harrison, ale dávaj si na neho pozor."

„Díky," povedala a jedla ďalej.

„Načo ti to vlastne je?" vložila sa do toho Jenna, ale Heather len mávla rukou, nech to nechajú tak. Jenna sa však až do konca obednej prestávky mračila.

...

„Mala som si dať to tielko," sťažovala sa Heather.

„Mala. Ale potom by si zase mala kázeň od mamky," podotkla Jenna.

„Ale keď v triede je také hrozné teplo," sťažovala sa Heather. „Ešteže už bude zvoniť."

A veru ani sa nenazdali a o chvíľu zvonilo. Heather a Jenna sa stretli s Martinom pred školou a rozhodli sa ísť na zmrzlinu, kde vlastne aj strávili celé popoludnie.

Týždeň prebiehal rýchlo. Heather pracovala na slohu, nemala čas zisťovať niečo o Robin, ale myslela na ňu každý deň. Pred spaním najväčšmi... hlavne na ich spoločnú noc.

Ale vedela, že Robin dala výpoveď. Síce to bolo smutné, ale asi to tak bolo lepšie. Robin i tak v ich škole učila len nejaké štyri roky. Oproti ostatným učiteľom to nebolo dlho. 

Heather dokončila sloh v stredu poobede a pracovala na ňom do noci. Vo štvrtok ráno ho odovzdala profesorovi Jensenovi, ktorý teraz zaskakoval za Robin. Chvíľu sa rozprávali o slohu a o tom, kde si môže pozrieť výsledky, keď Heather napadlo, spýtať sa na Robin.

„Pán Jensen, neviete kde bude teraz pracovať pani profesorka Hayesová?"

„Fúha, neviem, či ti to môžem povedať, keďže je to teraz všetko čerstvé," začal učiteľ a snažil sa trošku narovnať. „Ale pani učiteľka Hayesová sa v nedeľu odsťahovala naspäť do Ameriky."

Heather zalial pot. „Do Ameriky?!" povedala neveriaco a o krok cúvla. Začala ju chytať závrať.

„Áno, ona vlastne nebola od nás, z Kanady. I keď sa na ňu rýchlo chytil náš prízvuk. Ale išla naspať za rodinou do Kalifornie."

„To som vôbec netušila."

„Veru, je to zaujímavé. Načo prešla až takúto diaľku len kvôli miestu učiteľky? Ale zdá sa mi, že tu ešte vtedy mala manžela. Ale každopádne nemusela by si to riešiť, veľa detí ju malo rado, riaditeľka si chce ešte rozmyslieť, ako im to podať. Tebe to hovorím iba preto, lebo si bola jej obľúbená žiačka."

Heather len pritakala. Nezmohla sa na viac. Hrdlo jej zovrel silný kŕč a slzy sa jej začali tlačiť do očí. Učiteľ sa s ňou rozlúčil a ona odišla na hodinu dejepisu. Bol posledný deň, v škole sa už vôbec neučili, no ona si na každej hodine len čítala niečo z učebnice. 

Jenna nebola v škole, ich učiteľka biológie si ich niekam zavolala, aby im zadala domáciu úlohu na prázdniny, nejaký projekt a Heather nevedela, kam by mala ísť. Doma by sa zbláznila, vonku bolo priveľa ľudí. A tak až do konca vyučovania len sedela v triede.

Keď sa skončilo vyučovanie, Jenna ešte stále riešila krúžok a Martin mal posledný tréning futbalu. 

Heather teda ostala sama. Pol hodinu si len tak sedela v parku, potom sa prechádzala okolo školy a nakoniec išla domov. Mala chuť plakať, ale vedela, že ak raz začne, už nebude vedieť prestať.

Keď neskôr sedela doma, jej zlá nálada bola taká očividná, že sa jej otec ani nič nepýtal a brat sa na ňu pozeral s ustarosteným výrazom. A keď sa o vás bojí už aj dvanásť-ročný brat, niečo musí byť fakt v neporiadku.

Správy od Jenny a Martina v ich skupine ignorovala a napísala im, že sa necíti dobre a možno na ňu lezie nejaká choroba. Obaja vyzerali, že jej uverili a nechali ju tak.

Večera prebehla ako obyčajne, malá hádka medzi mamou a Seung-minom, následné podpichovanie mamy otcom a podobné veci. 

Keď sa začalo stmievať, bolo okolo pol jedenástej. Rodičia aj brat boli vo svojich izbách a pomaly zaspávali. Teda brat sa ešte určite hral na počítači. Seung-minova izba bola hneď vedľa tej jej a občas počula jeho rozhovor so spoluhráčmi. 

Ak si to chcela v hlave urovnať. Všetky potlačované myšlienky a emócie dať zo seba von, nemohlo to byť u nej doma.

Vždy vedela, že ak by chcela, vie sa dostať von z domu svojím oknom, keďže mala balkón nad strechou zadnej terasy. Stačilo preliezť cez balkón, skočiť meter dole na striešku a odtiaľ už len na ich mäkký trávnik.

Ale i keď to znelo jednoducho, bolo to oveľa komplikovanejšie, než sa zdalo. 

Hello!

Ospravedlňujem sa, že som dlhšie nevydala, veľa školy a aj domácich prác. Už ale bude vychádzať pravidelne, hlavne teraz, keďže sú prázdniny.

Hádam sa páčilo, prajem pekný zvyšok dňa. 💖