MISERABLE ME (SK) ✔ - prebieha mierna jazyková úprava

7: sadder days

   Vonku sa pomaly stmievalo a ona ležala vo vani bez pohnutia. Dívala sa na strieborný kohútik, z ktorého tiekla teplá voda a premýšľala nad dnešným dňom.

A keď sa jej z malého reproduktoru rádia, položeného na zatvorenom záchode, spustila Andyho pesnička, strhla sa a počula jeho hlas vo svojej hlave. 

Linda nebola jeho mama. A ako po minútach neskôr potichu podotkol, jeho mama zomrela, keď mal deväť rokov. Viac jej nepovedal. Ale snažila sa chápať, že je to pre neho ťažká téma.

Premýšľala, či nerád jedáva za stolom, kvôli mame. Či mu to pripomína rodinný čas rovnako ako aj jej. Či mu to pripomína zosnulú mamu.

Pomykala hlavou a zakázala si o tom premýšľať, pretože sa cítila, akoby ho ohovárala za chrbtom. Radšej sa zase uprene zadívala na kohútik, presnejšie na svoj pokrivený odraz v ňom, a sústredila sa na pieseň.

,,Soboty už nie sú tým, čím bývali."

Vzdychla si, nevedela, že si prešiel takýmito vecami. „Nie si jediný, ktorý má problémy," znelo jej znova v hlave.

Ani si to neuvedomila, ale táto jedna veta jej zmenila skoro celý pohľad na svet. Možno mala aj Robin dôvod na odchod, ktovie, čím si práve prechádzala. Možno sa naozaj stalo niečo s jej otcom.

Zdvihla nohu z vody a člupkanie zatienilo zvuk hudby. Nohou zastavila vodu a znova ju vložila do tekutej prikrývky.

,,Má veľkú hlavu plnú nezmyslov,

ktoré sa mu sypú z pier pri každej príležitosti.

Je to dospelý chlap so závažnými chybami."

Pousmiala sa. Nemohla uveriť, ako veľmi sedel text na Andyho. Na vysokého Andyho s tmavými vlasami a modrým pohľadom. Doslovne aj metaforicky.

Vždy keď sa odvážila pozrieť mu do očí alebo sa zaborila do ich konverzácie a zbadala jeho pohľad, srdce jej poskočilo. Vždy si myslela, že je to kvôli jeho postoju k svetu, že je na ňom niečo špeciálne. 

No teraz jej prvýkrát doplo, že sa jej iba páči.

...

CD od Andyho počúvala celý večer dookola až kým nezačala zaspávať. Jej obľúbenou pesničkou sa stala Nervous a tú si aj pustila ráno pri varení.

Zrazu však niekto zazvonil na dvere. Heather pri ne bez rozmýšľania pribehla a zasnene otvorila. Myslela na pieseň a predstavovala si, ako ju spolu s Andym počúva.

Všetka snová hmla sa však ihneď rozplynula, len ako uvidela susedu stáť s otvorenými ústami. 

„A ja že k vám chodí nejaký tvoj nápadník, tvoja mama ma poslala, nech to idem skontrolovať. Ale to si len ty," hovorila a prezerala si Heatherine krátke vlasy. Za tie dva týždne trošku podrástli a i keď jej bolo vidno odrasty, nesiahal koniec vlasov nižšie než po bradu. „Tak ja ťa radšej nechám." A odišla.

Heather zavrela dvere a vypla sporák s nedovareným vajíčkom. Snažila sa myslieť racionálne a očami behala všade kam sa len dalo. „No do riti," zanadávala. Mama jej nechcela dovoliť ani farebný šampón. Ak niečo zistí...

Heather vybehla hore a začala v šuflíkoch hľadať tmavú farbu na vlasy. Nakoniec ju našla a začala čítať návod. 

Po hodine mala už vlasy znova tmavé, i keď možno o odtieň bledšie, než jej prirodzené, no bola spokojná. 

Zrazu si pripadala blbo. Načo sa strihala? Prečo si odfarbila vlasy? Robin ju stále trápila, pokazené kamarátstvo s Jennou a Martinom taktiež, ale nechápala svoje činy.

„Vtedy som nikoho nemala," spomenula si. Cítila sa, že ju každý opustil, že ju už nik nemá rád a nechcela byť touto osobou. A i keď jej bolo ľúto všetkého, chápala to. Pomaly sa cez všetko začala prenášať. „Stále to bolí, ale..." hovorila si v tichosti kúpeľne. Mám Andyho. 

On bol jej vzorom. Vedela, že aj keď sa všetko pokazí, on je tu, aby na ňu nakričal za sedenie na jeho mieste. Je tu, aby sa neskôr ospravedlnil, aby sa s ňou začal rozprávať, aby sa o ňu postaral. Aby jej pomohol preniesť sa cez ťažkosti života.

I keď vedela, že sa jej Andy páči, netušila, že ho má takto rada. Páčili sa jej aj niektorí chlapci zo školy, ale ani jedného z nich nemala rada.

Zrazu jej stiahlo srdce. Čo ak ju opustí rovnako, ako ju opustila aj Robin?

A v tejto vážnej situácii, keď bola zase ako vždy ponorená v myšlienkach jej zazvonil telefón a Heather sa nepotrebovala pozrieť na obrazovku, aby vedela, kto to je. Bola to jej mama a chcela volať cez videohovor.

Hovor prijala a zapla prednú kameru.

„Nečakala som, že mi takto uprostred noci zavolá hentá... čo si myslíš, že robíš?" zasyčala jej mama a prezerala si jej krátke vlasy. „Kde máš vlasy? Veď si ich milovala, čo sa stalo?"

Heather si spomenula na naplánovanú lož. „V centre boli minulý týždeň ľudia z nadácie pre rakovinu... prepáč mama, ale ja som svoje vlasy darovala na dobrú vec."

Heather mala pociť, že by sa mala cítiť zle, no zdravé vlasy zozbierané zo zeme mala stále v igelitovom vrecku a plánovala ich darovať. 

Jej mama ju chvíľu sledovala a potom si zívla. „Ale suseda vravela, že si sa odfarbila... bože tá kým sa mi dovolala... prezvonila ma skoro desať ráz!" vysvetľovala mama pošepky a jej hnev pomaly opadal. „Tie vlasy máš vážne krátke, ale tak čo mám už s tebou robiť. Pôjdem spať, tak sa maj."

„Ahoj," odzdravila prekvapene a vypla hovor. Čakala niečo oveľa horšie. Oveľa.

Tak neskutočne jej odľahlo, že jej nálada bola ešte lepšia než ráno. Zišla dole a započúvala sa do ešte stále pusteného CD. Dokončila raňajky a najedla sa. Potom začala variť plnohodnotný obed a divila sa, že má toľko energie. Svet sa dnes zdal akýsi svetlý.

Do knižnice sa vybrala až po obede a ako zvyčajne si sadla na svoje miesto. Čo ju však prekvapilo bolo to, že tam už sedel Andy.

Začul jej kroky a veselo povedal: „Ja som vedel, že si nepôjdeš sadnúť za henten stôl."

Heather si sadla oproti. „Po tom, čo si mi spôsobil takú veľkú traumu?" hlesla s úsmevom a začala si vyberať knihu.

On konečne zodvihol pohľad a vyšiel z neho akýsi zvuk podobný zakvíleniu. „Nový rok, nová ja?" zasmial sa a prezeral si jej zafarbené vlasy. „Alebo skôr nový týždeň, nová ja," povedal ironicky a znova sa začítal do knihy.

Ona sa len pousmiala a tiež začala čítať. Predsa preto sem prišla... i keď bola jej hlavná motivácia vidieť Andyho.

„Ale vyzeráš oveľa lepšie s tmavými vlasmi, tak viac prirodzene. Viac... ako ty," trošku sa ošil, ale pohľad nechal sklopený.

„Neodfarbila som sa, aby sa ti to páčilo."

„Dnes si akási výrečná," podotkol a znova si ukradol jeden pohľad na ňu. 

„Len mám dobrú náladu."

„Aj by si mala mať, konečne vyzeráš ako človek."

„Ty sa ma dnes snažíš nejako uraziť?" povedala a neveriaco sa na neho zadívala.

„Prepáč, len si spestrujem náladu. Táto kniha ma príliš nebaví."

Neveriaco pokrútila hlavou, ale ústa sa jej vytvarovali do úsmevu rovnako ako aj jemu.

Heather netušila, že popoludnia v knižnici, môžu byť takéto príjemné.

Hello, dnes ďalšia časť. :)

Hádam sa páči a užili ste si ju. Aký máte zatiaľ názor na ich dvoch? Ako to bude podľa vás pokračovať? Dajte vedieť. ;)

Prajem pekný zvyšok dňa, byeee. 🤩