MISERABLE ME (SK) ✔ - prebieha mierna jazyková úprava

-5

   Poznala ulicu, na ktorej učiteľka bývala, ale nebola si istá bytom.

Už sa skoro zotmelo a ona chodila pomedzi paneláky a snažila sa nájsť ten s označením číslo 23.

Keď ho konečne našla, potichu sa pomodlila a skúsila otvoriť dvere. Zamknuté. Vyhľadala zvonček s učiteľkiným priezviskom, chcela zazvoniť, keď v tom sa na chodbe zažalo svetlo. Odstúpila nabok a nechala vyjsť von muža v strednom veku. 

Keď sa dvere začali pomaly zatvárať, zachytila ich a vošla dnu.

„Dnes mám až priveľké šťastie," zamrmlala si popod nos a prešla k schodisku.

Dvere od Robininho bytu našla na druhom zo štyroch poschodí. Chvíľu stála pred dverami a naberala odvahu. Si tu predsa len kvôli nej, len a len kvôli nej. Tak zaklop.

A tak zaklopala. Trikrát a celkom silno. Keď nikto neotváral, o pár sekúnd to ešte dva razy zopakovala.

Začula štrngot kľúčov v zámku a dvere sa začali otvárať.

Robin stála v tmavom byte, na sebe mala bledomodré vyblednuté tepláky, veľké biele tričko a vlasy mala v nepodarenom nízkom drdole.

„Heather?" povedala nechápavo, vystrčila hlavu von z bytu a poobzerala sa po chodbe. „Čo tu robíš?"

„Prišla som za tebou."

Robin sa zapozerala Heather do očí a pozvala ju dnu. 

„Ide o tú olympiádu? Viem, že som ťa nechala v štichu," povedala s povzdychom Robin a založila si ruky na prsiach.

„Nie, o to nejde. Zvládnem to napísať aj sama, téma je jednoduchá. Už som niečo také písala," vysvetlila Heather a pohla sa bližšie k Robin. Tá stála ako socha, ani sa nepohla. „Ja som prišla za tebou."

Chvíľu bolo ticho. Bolo počuť pravidelné tikanie hodín z kuchyne a tlmený hlas z televízora. 

„Dala som výpoveď," priznala sa Robin, ale pózu nezmenila. 

„Prečo?!"

„Vieš prečo, Heather," povedala potichu, jemne chraplavým hlasom a pozrela sa na zem. „Toto by sa nemalo diať, nemala by si tu byť."

„Už som povedala mame, že zostávam cez noc u Jenny. A Jenne, že idem sem. Vlastne nemám kde inde ísť."

„Heather!" ruky sa povolili a chytili dievča za plecia. „Nemôžeš niečo také len tak povedať Jenne!"

Heather si položila ruky na tie Robinine. „Jenna o ničom nevie. Povedala som jej, že ti niekto zomrel a riešiš to, pre to nie si v škole, a preto si sa mi ozvala až takto neskoro. Jenna dobre vie dokedy mám napísať sloh a myslí si, že bez tvojej pomoci to nedám. A preto, keď si sa vrátila po nejaké veci, zavolala si mi, aby sme mohli prebrať sloh."

„Takže si myslí, že píšeme sloh," zopakovala. „Ale to nemení nič na tom, že tu chceš zostať cez noc Heather."

„Nevedela som, čo iné spraviť."

Heather silnejšie stisla Robinine dlhé prsty a zadívala sa jej do očí. Bola trošku hanblivá, z konzervatívnej rodiny, aspoň čo sa týka maminej strany. Ale keď niečo veľmi chcela, bojovala za to. Keď si bola niečim istá, vedela, čo pre to spraviť.

Postavila sa na špičky a tým bola bližšie k Robin a jej tvári jemne otlačenej od vankúša. Čakala, že sa od nej odtiahne s nejakými nadávkami alebo ďalším poučovaním. Ale nič nerobila.

A tak sa Heather načiahla k jej tvári a prisunula si ju k tej svojej, aby spojila ich pery v jemný bozk. Potom sa odtiahla a postavila aj na päty.