MISERABLE ME (SK) ✔ - prebieha mierna jazyková úprava

-7

   Ďalší deň bola hodina literatúry trošku podivná. Párkrát sa im stretli pohľady, keď Robin vysvetľovala učivo a Heather sa ihneď začervenala.

Pamätala si, ako sa pýtala Jenny, čo napísať Martinovi. A Jenna podotkla, že ak by sa jej páčil, tak by to vedela.

A bola to pravda. Robin sa jej páčila a vedela o tom.

Keď zazvonilo, Robin prišla pri Heather a povedala jej, nech sa po škole zastaví. Ževraj prišla obálka pre ňu o tom, či postúpi do ďalšieho kola súťaže.

Za celý tento čas už aj zabudla, že Robin posielala jej slohy do olympiády. Toľko vecí sa dialo vôkol nej, že na to prestala myslieť. Škola, kamaráti... Robin. Veľa vecí.

Deň v škole plynul pomaly a Heather sa nevedela dočkať, kedy konečne otvorí dvere od Robininej triedy a ostanú v nej samé. Ale ako veľmi sa tešila, tak veľmi sa bála. Nechcela tie myšlienky ani vysloviť v hlave, ale toto bolo na jej konzervatívnu dušičku veľa. Keby o tom len vedela jej rodina... jej mama. Jej život by sa skončil, všetko by sa pokazilo... zničilo.

Ale i tak. Keď na hodine matematiky ako zvyčajne zavrela oči a oprela sa o ruku, zbadala Robinine oči. Bledozelené s tmavými škvrnkami, zatienené hustými mihalnicami.

Tak nádherná osoba a rozvedená. Nikdy jej to nešlo do hlavy. Aj keby si nerozumeli, kto by ju chcel opustiť? No teraz... to celé dávalo zmysel. Moje srdce pre neho nebilo tak rýchlo, ako to jeho pre mňa. Nikdy ho v skutočnosti neľúbila... pretože nemohla.

Keď Heather otvorila oči, vedela jej tajomstvo.

...

Zaklopala na dvere a bez vyzvania vstúpila a zavrela za sebou dvere. V miestosti bolo šero, niekto zastrel všetky žalúzie. Prišla ku katedre, za ktorou sedela Robin a rovnako ako pred chvíľou na hodine matematiky Heather, aj ona bola opretá o ruku a oči mala zatvorené.

Zrejme spala.

Heathera tam len tak stála a pozorovala ako sa jej bledé vlasy lesknú od slnka, plné pery krčia pod rukou a jemné pehy vynikajú. Až teraz si všimla, že má vlasy mierne vlnité a na temene hlavy jej hnednú. Až teraz si všimla, aký upokojujúci účinok jej prítomnosť má. Pozorovať ju bolo ako oddychovať na pláži. Heather nepotrebovala chodiť na Výhľad, stačilo jej dívať sa na spiacu Robin.

Tá sa však zrazu s myknutím zobudila a všimla si Heather.

„Och, už si tu? Prepáč večer som sa príliš dobre nevys-pa..." ostatok vety zanikol v zívnutí. „Ach," povedala a postavila sa zo stoličky. Zobrala do ruky obálku a podala ju Heather. „Ešte som sa nepozrela, čo je vo vnútri."

Heather mihalo očami z obálky na učiteľku. Oči však ostali visieť na obálke. Zrazu neexistovalo nič iné. Do okresného kola postúpi iba jedenásť žiakov. Bude jedným z nich?

Začala otvárať obálku a vyberať z nej papier. Papier? Vlastne tam boli tri.

„Sú tri," zhíkla Robin.

Heather sa na ňu pozrela nervózne s otázkou v očiach, ale na nič sa nepýtala a začala čítať. Jej dych sa zastavil a musela sa oprieť o katedru. Čítala tú istú vetu dookola a ignorovala učiteľkine otázky. 

„Postúpila som!" skríkla zrazu s úsmevom. Vedela, že má rada písanie a literatúru, no netušila, že to pre ňu znamená takto veľa. Až teraz na to prišla, literatúra je jej život.

„Vážne?"

„Áno!" skríkla Heather a skočila osobe stojacej kúsok pred ňou okolo krku. Tuho ju objala a skrčila pri tom všetky tri papiere. Neuvedomovala si, čo robí, proste sa tešila. Po pár sekúndach sa odtiahla a znova sa oprela o stôl.

„Heather," zasmiala sa Robin a podišla k nej bližšie. Chytila papiere požmolené zo stisku a narovnala ich. „Zrejme sú tam ďalšie pokyny. Bolo by fajn, keby sa to dalo aj prečítať." Trošku vyrovnané papiere podala naspäť Heather, ale tá sa ani nehla. Keď učiteľka zodvihla pohľad od papierov, znova čelila tmavým očiam. Tomu pohľadu, ktorý bol až príliš intenzívny.

Heather sa dívala na Robin. Ešte nikdy nebola takto blízko nej. Teraz by vedela spočítať každú jednu pehu na jej nose, aj tu najmenšiu. I keď bola o dosť vyššia.

„Robin," šepla a po vyslovení jej mena ňou jemne trhlo. Heather zabudla dýchať a telo si vyžiadalo kyslík. Dýchala ťažko, ale stále potichu. Srdce jej bilo rýchlo a telo mala celé napnuté.

Robin už skoro minútu ani nežmurkla, len sa dívala žiačke do očí. Neexistovali už žiadne morálne zábrany, žiadny desaťročný rozdiel.

Heather sa bála pohnúť, no i tak sa kúsok naklonila dopredu a to bola akoby zelená pre Robin. V jednom rýchlom a ľahkom pohybe spojila ich pery a chytila Heatherinú tvár do svojich rúk.

Bozk trval pár sekúnd. Ich pery boli horúce od vášne a mierne sa triasli. Potom Robin chytila Heather za stehná, posadila ju na katedru a nalepila sa na jej telo. Heather sa konečne spamätala a taktiež obopla Robin rukami a roztiahla nohy.

Pre ne dve tento moment trval celé hodiny, i keď sa to odohralo len za necelú minútu. Potom sa od seba doslova odtŕhli.

„Sme v škole," povedala Robin s očividným strachom v hlase. Zadychčaná si prešla prstami cez vlasy.„Ale na tom nezáleží, Heather. Nemôžme." Racionalita sa vrátila do blonďavej hlavy. Zobrala si tašky a veci zo stola a doslova vyletela z triedy.

Heather sa postavila a chvíľu tam len s pulzujúcimi perami a roztrasenými nohami krivo stála. Po prvýkrát za celú dobu štúdia na tejto škole ju zaujímalo, či táto miestnosť nemá kamery. „Vďaka bohu," povzdychla si. 

Potom sa pozrela na dvere a zhlboka sa nadýchla. Ešte stále tu bolo cítiť jej vôňu. Atmosféru jej osoby. Heather nechápala prečo, no zrazu bola nahnevaná. Na seba.

„Sprostá som!" skríkla a z celej sily odkopla lavicu, ktorá sa prevrátila a veľkým buchnutím udrela o zem. Vystrašene k nej pribehla a dvihla ju. Z katedry zobrala papiere a aj ona rovnako rýchlo vybehla z triedy. 

Hello!
Ako sa darí? Hádam ste všetci zdraví. Situácia sa nám pomaly zhoršuje, aj na Slovensku aj v Čechách. Dávajte si na seba pozor.

Prajem pekný zvyšok dňa, majte sa. :) 💕