Sedeli sme v skríši mlčky. Po dlhých týždnoch sme sa prvýkrát videli všetci pokope. Bola som jedna z posledných. Moji rodičia ma pôvodne ani viac do školy pustiť už nechceli. Teda hlavne otec. No po dlhých prehováraniach povolili. "Myslím, že sme sa všetci poučili a sme vďačný za to, že tu sme" povedal Hongjoong. Väčšina prikývla. V škole sme mali za to tiež problémy. Vynadali nám a nechali nás nie len, že po škole dobrý mesiac ale ešte sme si to museli aj odmakať. Taktiež sme nedostali dvoj mesačnú odmenu a to aj napriek tomu, že sme niektorý mali dobré známky. "Preto sme spravili opatrenia do budúcna a teda ak sa vyskytne nejaká podobná misia, jednoducho ten papier spálime" pokračoval ďalej. "Nebudeme viac riskovať ďalšie podobné scenáre" všetci sme súhlasne prikývli. "To ale neznamená, že sme nadobro skončili" povedal veselo Mingi a už sa chystal strčiť ruku do škatule "Nie si na rade!" odbil ho Yeosang. "Jongho" zvolal San. Jongho podišiel ku krabici a začal sa v nej hrabať. Miyeon ma pomaly objala a úplne sa ku mne pritúlila. Spoločne s Nayeon sa do školy vrátili ako posledné. Jongho vytiahol misiu a podal ju Sanovy. "Zjesť čo najviac až do prasknutia!" prečital. "To sa teraz hodí!" zhodnotil Wooyoung "hlavne keď je zajtra nový rok!" dodal. Podľa čínskeho kalendára vychádzal nový rok na zajtra. Moji rodičia chceli aby som sa vrátila do školy až po ňom no ja som povedala, že ho chcem stráviť s kamarátmi. "Dobre urobíme to zajtra teraz sa aspoň môžem vrátiť do práce" zhodnotil Seonghwa. Wooyooung s Yunhom ho následovali. My ostatný sme šli do neďalekého obchodíku kúpiť si nejaké sladkosti a potom sme sa zašili do študovne. Všetci sme sa venovali knihám pretože nám nič iné aj tak neostávalo. Nadvihla som pohľad pred seba. Hongjoong pozeral neprítomne do svojej knihy a vyzeral utrápene. Načiahla som sa a chytila som ho za ruky čím som ho vrátila späť na zem. Prekvapene na mňa pozrel. "Nemusíš sa už viac trápiť" začala som "všetci sme v poriadku živý a zdravý a všetci sme tu pokope" dodala som. "Asi máš pravdu" povedal mierne chrapľavým hlasom a potom sa na mňa fejkovo usmial. Ostatný nás ani nevnímali. Všetci boli ponorený do učenia. Ja som sa však sústrediť poriadne nevedela. Preto som to po asi troch hodinách vzdala. Hongjoong aj s Mingim na mňa prekvapene pozreli. Vystrela som ruku k nemu a hlavou mu naznačila aby šiel so mnou. Chvílu váhal no potom vstal a pobral si veci. "Kam ideme?" spýtal sa. "To ešte neviem" odpovedala som "ale potrebujem sa rozptýliť". Hongjoong chápavo prikývol. Bol jediný chalan, ktorému som sa mohla pozerať do tváre bez toho aby som si musela lámať krk. "Čo tak to ísť do herne?" napadlo mi. "To znie dobre" odpovedal mierne nadšene. A tak sme zamierili rovno do herne. Musel nás viesť on pretože ja by som sa stratila v priebehu pár minút. Všade bolo veľa ľudí a tak ma radšej chytil za ruku. Cesta netrvala dlho. Keď sme tam prišli moje oči sa od úžasu rozšírili. "Ty si asi ešte nebola v herni však?" spýtal sa. Pokrútila som hlavou. "Tak je najvyšší čas ti to tu predstaviť" povedal mierne diabolsky a už ma ťahal hlbšie dnu. Síce som s tým nápadom prišla ja no bola pravda, že som na takomto mieste nikdy predtým nebola. Asi aj preto mi to napadlo. Strávili sme tam hodiny. Behali sme z jednej "atrakcie" na druhú a predbiehali sa kto je lepší. "Uuu" povedala som udivene keď sme sa dostali ku strojom s plyšákmi a rôznymi inými vecami, ktore sa dali vytiahnuť. "Chceš jedného?" spýtal sa ma Hongjoong a ukázal na jeden automat pomerne dosť plný plyšakov. Nadšene som prikývla. Podišli sme bližšie. "Ktorého?" spýtal sa. "Toho!" ukázala som na pomerne veľkého macka. Podarilo sa mu to na piatykrát. Od radosti som skákala a tlieskala rukami. V momente keď mi ho podával, vrhla som sa mu okolo krku. Ostal zaskočený no potom ma tiež objal. "Tuším začínam byť tvoj dodajca plyšákov" hovoril keď som ho pustila a brala si svojho macka. Na to som sa mohla len usmiať. Nemusel vedieť, že som toho sloníka, čo mi dal dávno predtým, darovala Yeosangovi. "Pomenujem ho Hongie" povedala som ešte viac veselšie. Hongjoong si priložil ruku na srdce a tváril sa dotknuto. Ale tak šťastne dotknuto. Oči sa mu od radosti leskly. "Som poctený" povedal. Moje kútiky pier siahali od ucha k uchu. "Chceš ísť ešte niekam?" spýtal sa. "Hmm, na zmrzlinu?" navhrla som. Súhlasne prikývol. Po zmrzline sme sa vrátili na internát. "Dávaj naňho dobrý pozor!" povedal mi keď sme zastali pred dverami mojej izby. "Budem ho pestovať ako v bavlnke" odpovedala som. Spokojne prikývol a rozlúčil sa. "Aké bolo rande?" spýtala sa Aera hneď ako som vošla dnu. "Čo? Aké rande?" ja. Bradou ukázala na plyšáka. "To, na ktorom si bola". "To nebolo rande!" odpovedala som a kráčala som do svojej izby. "A čo teda?" následovala ma. Vošla som dnu kde sa na mňa upriamili oči Yeosanga, ktorý sedel na svojej posteli. "Len som ho prinútila vyvetrať si hlavu" odpovedala som. "Iste" povedala neveriaco a odišla preč. "To je pre mňa?" spýtal sa veselo Yeosang. "Ani náhodou! Tento je môj!" pritisla som si obranne macka bližšie k hrudi. "Dobre, dobre" odpovedal mi a ďalej sa venoval svojej knihe. "Tak odteraz je tvoje miesto tu Hongie" povedala som a usadila ho vedľa svojho vankúšu. "Hongie?!" spýtal sa pobavene Yeosang. "Na počesť Hongjoonga" odpovedala som dekorujúc macka. "Ahaa, zjavne ste mali pekne strávený spoločný čas" zhodnotil. V jeho hlase som počula niečo zvláštne. Pobavenie? Prudko som sa posadila a pozrela sa naňho. Odtrhol pohľad od knihy a presmeroval ho na mňa. "Boli sme v herni a na zmrzline" odpovedala som mierne nadšene. "Uhm, takže rande!" odpovedal a na tvári sa mu vystrúhala grimasa. "Nie! Čo máte všetci s tým rande?!" oborila som sa naňho. "Tak neviem no ale boli ste v herni a potom na zmrzline a proste daroval ti plyšáka len tak a cela tu žiariš nadšením no neviem čo to teda bolo ak nie rande" zhodnotil celú situáciu. "Len som ho zobrala von aby si prevetral hlavu! To predsa kamaráti robia keď vidia, že sa niekto trápi!". Prikývol "to máš pravdu" odpovedal. Pobrala som sa do spoločnej miestnosti a z poličky nad chladničkou si zobrala čokoládu. Keď som sa vrátila do izby, v momente som to oľutovala. Yeosang zbystril čokoládu a vrhol sa rovno po nej. Niekoľko minút sme sa o ňu naťahovali no nakoniec sme sa objímajúc zvalili na jeho posteľ a spoločne sa o ňu delili pri učení dejepisu...
