"Vôbec mi to tam nebude chýbať!" povedala Miyeon nadšene keď sme kráčali po chodbách našej novej školy. Bola obrovská. Vyzerala moderne a novo. Bola som ohromená. Zaviedli nás do veľkej telocvične kde boli pre nás nachystané stoličky. "Uuu" povedali sme všetky naraz. Posadali sme si a na menšom pódiu sa objabil postarší pán. "Vítam Vás na našej škole" začal. Bolo nám hneď jasné, že je to riaditeľ. Vyzeral milo. Vysvetlil nám ako funguje táto škola, povedal nám jej pravidlá a tiež historiu a kopu iných vecí. Hovoril o krúžkoch a športoch, ktoré sme si tu mohli vybrať a kopu ďalších vecí. Predstavil nám všetkých učiteľov a zároveň nám aj povedal, ktorý má na starosti akú triedu. Povedal, že naše rozdelenie do tried nájdeme na nástenke v hlavnej hale. Potom nám poprial pekný zvyšok dňa. Všetky sme sa pobrali do hlavnej haly ku nástenke. Mierne sme sa strkali aby sme všetky videli. "No more power five" povedala Miyeon smutne keď sa vrátila späť ku nám. "Aspoň žiadna z nás neostala sama v triede!" snažila sa byť pozitívna Haneul. "To je pravda" súhlasila som. Ja som bola v triede s Aerou. Haneul ostala s dvojičkami- Miyeon a Nayeon. Neskôr nás povodili po škole a poukazovali nám triedy. Škola bola prázdna. Dnes mali všetci výnimočne voľno kvôli nám. Nakoniec sme sa vrátili k autobusu, ktorý nás sem priviezol a pobrali sme si všetky naše veci. Internát mal byť len kúsok od školy. Neskôr sme zistili, že je to samostatná budova za našou školou. Bola na miernom kopci takže z ďialky ju bolo vidno. Obkolesoval ju les. Vyzerala novo. Rovnako tak aj vo vnútri. Bola moderne zariadená. Všetky sme sa obzerali všade okolo seba. Na takýto luxus sme neboli ani jedna zvyknutá. "Cítim sa ako nejaká významná osoba" povedala mierne povrchne Miyeon. Iba som sa zasmiala. Jej sestra, jej uštedrila slabú ranu po hlave. "Au!" odpovedala Miyeon. "Teraz sa prosím nemlátte" povedala Haneul. "Ako zistíme, ktorá izba je naša?" spýtala sa Aera keď sme kráčali po chodbách. Pozerala som sa na štítky pri dverách izieb. Všade boli mená. Neprekvapivo všetko chlapčenské. Pochopila som, že budeme s nimi zdieľať všetky priestory. Hlavne preto, že táto škola bola od začiatku iba chlapčenská a priestory neboli prispôsobené pre dievčatá. Dúfala som ale, že aspoň sprchy budeme mať zvlášť! "Počkať stojte!" zakričala som na ne keď bezhlavo kráčali ďalej. Podišla som k jedným dverám. Nevidela som tu žiadne štítky s menami. "Oooo, našla si prázdnu izbu?!" pribehla ku mne Miyeon a takmer ma zhodila keď sa mi hodila okolo krku. Niežeby bola nejaká ťažká ale bola odo mňa o hlavu vyššia. Nebola som nejako extrémne nízka no ani vysoká. Zato dvojičky a Haneul by mohli s ich výškou modelky robiť. Aera bola niźšia než ja. Pomaly s mierne trasúcou sa rukou som otvorila dvere na izbe. Na moje prekvapenie neboli zamknuté ako som očakávala. Naskytol sa nám pohľad na miestnosť , v ktorej sa nachádzal stôl zo 6timy stoličkami, mini kuchynka, chladnička a pri druhej stene menšia sedačka. Na každej strane sa nachádzali dvoje dvere. Všetky sme sa rozbehli na niektorú stranu. "Kúpeľna!" kričali Aera s Haneul z opačnej strany. "Izby!" Kričala som ja s Nayeon. "Aj tu" kričala Miyeon z tej istej strany ako baby. Každá izba mala dva pracovné stolíky, dve skrine a dve postele. Všetko bolo prázdne. Ani stopy po tom žeby tu niekto býval. Zložili sme si veci v spoločnej miestnosti. Sadli si za stôl. Spravili sme 5 papierikov a na každý napísali číslo 1 až 3. Tá, ktorá si vytiahne dva je na izbe sama. Všetky sme sa prebodávali pohľadom. Ani jedna sme nechceli ostať sama. Vrhli sme sa na papieriky a doslova sa o ne bili. "Yaaaas!". "Yuhu!". "Och áno!". "Ach....prečo?!" povzdychla som si "prečo to musím byť vždy ja?!" povedala som premýšlajúc o zmysle života. "Ber to pozitívne" začala Aera "aspoň sa nemusíš s nikým deliť o skriňu!". Prebodla som ju vražedným pohľadom. Hneď radšej zmĺkla. Vyhrala som izbu na opačnej strane ako bola kúpeľna. Nayeon a Haneul mali izbu hneď vedľa kúpeľne a Miyeon a Aera izbu vedľa mojej. Vybrala som si posteľ naľavo. Vybalila si všetky svoje veci do skrine a do šuflíkov pod postel. Na stôl som nahádzala všetky školské veci a rôzne iné blbosti, drobnosti. Nechcelo sa mi to organizovať. Bola som unavená. Rozhodla som sa ísť si spraviť čaj pred spaním. Otvorila som dvere a presne v tej chvíli ich otvorila aj Miyeon po mojej ľavej strane. "Bazééééén!!!" kričala bláznivo a s uterákom cez plece sa rútila ku dverám. Takmer ma zrámovala pri tom! Nechápavo som na ňu pozerala. Hneď za ňou sa vyrútila aj Aera. Skôr než som si to uvedomila, už ich nebolo. "Čo sa zbláznili?" spýtala som sa keď som podišla k stolu v spoločnej časti. Haneul čítala na sedačke knihu a Nayeon si za stolom niečo písala. Sadla som si oproti nej. "Vraj je tu v internáte obrovský bazén" začala hovoriť a pri tom nespúšťala oči zo zošitu "tiež je tu vraj aj fitko ako to nazvaly a práčovňa. Ďalej vraj nejaká herňa, počítačová miestnosť, knižnica, študovňa a neviem čo ešte". Nestačila som sa diviť. "To ste odkiaľ zistili?". "Miyeon to tu všetko pobehala. Pýtala sa na všetko, nejakej vedúcej povedala číslo našej izby, ktorú sme si vybrali a, že či je to v poriadku, že sme si samé vybrali a tak" letmo na mňa pozrela a mávla rukou. "Aha" odpovedala som. "Bola som s ňou" pridala sa Haneul a ja som pootočila hlavu k nej "je to v pohode. Všetko je tak ako má byť" povedala pozerajúc do knihy. Až vtedy som si uvedomila, že som na izbe ostala s tou menej akčnou častou našej partie. Miyeon a Aera boli veľakrát ako z reťaze odtrhnuté zatiaľ čo Haneul a Nayeon boli skôr tie zodpovednejšie a tie čo o všetkom premýšlali. Ja som bola zlatá stredná cesta. Mala som z každého niečo. Nechcela som ich rušiť ďalej a tak som si urobila čaj a zavrela sa späť do izby. Uložila som si veci na stolíku a potom šla jednoducho spať...
Ospravedlňujem sa za tieto dve dlhé a nudné časti. Už to bude len lepšie ☺️🙃 💛.
