Keď som sa prebrala, mierne ma bolela hlava. Poobzerala som sa okolo seba. Yeosang už bol hore. "Ako som sa dostala do postele?" spýtala som sa. "Seonghwa ťa priniesol" odpovedal hrajúc hru na jeho telefóne "po nejakom čase na teba prišla únava a zaspala si na lavičke" pokračoval "spala si tak tvrdo, že sme ťa nevedeli ani zobudiť. Tak ťa proste zdvihol na ruky a odniesol až do postele. Postaral sa o teba akoby bol tvoja mama!" v jeho hlase bolo počuť mierne pobavenie. "Nerobila som nič divné však?" spýtala som sa pre istotu. "Neviem o ničom. Robila si blbosti tak ako my všetci" povedal "jediné čo viem je, že keď ťa sem Seonghwa doniesol, nechcela si ho pustiť pretože si sa chcela objímať. Tak tu s tebou bol až kým si znovu nezaspala" pozrel na mňa "musím priznať" začal "opitá si veľmi roztomilá" povedal a usmial sa. Začervenala som sa. Ani neviem nad čím presne. Vyliezla som z postele a šla sa najesť. Dala som si rýchlu sprchu a nachystala sa do školy. "Stretneme sa v klube" povedal Hongjoong keď sme sa náhodne stretli na chodbe počas dňa.
"Dnes by sme mali splniť misiu, ktorú vytiahla včera Aera ale je to vhodnejšie na víkend takže dnes vytiahneme druhú misiu" povedal Yunho keď sme všetky prišli do ich skríše. Aera vyzerala byť mierne sklamaná. Víkend mal byť ale už zajtra takže to zas tak dlho nie je. "Miyeon?" spýtal sa Hongjoong "chceš vytiahnuť ďalšiu misiu?". Miyeon sa úplne rozžiarili oči. Veselo prikývla. Podišla k stolu a keď jej San prikývol strčila do škatule ruku. Podala mu papierik. Bála som sa čo bude následovať. Miyeon mala vždy šťastie na strašné hovadiny! "Posprejovať budovu školy" prečítal. Všetci si chytili bradu a premýšlali. "To je už misia vyšieho levelu" povedal Hongjoong a ostatný prikývli. Iba som na nich pozerala dúfajúc, že to nechcú naozaj urobiť! Samozrejme som sa mýlila. "Baram pôjde so Seonghwou kúpiť spreje" povedal Yunho. "Čo? Prečo ja?!" spýtala som sa možno mierne zdesene. "My ostatný vymyslíme zatiaľ čo a kde nasprejujeme" pokračoval Yunho v organizácií. Úplne ma odignorovali. Zrazu na mojej hlave pristála ruka. Zodvihla som pohľad k osobe vedľa mňa. Slabo sa na mňa usmial. "Zvykaj si" povedal "už ťa zaškatulkovali k tým menej zábavným" tvárila som sa skľúčene. "Aspoň v tom ale nie som konečne sám" povedal viac menej pre seba. "Poď" povedal. Zložil mi ruku z hlavy a chytil ma miesto toho za zápästie. "Ideme splniť našu časť úlohy" dodal a viedol ma preč z miestnosti. Aj tak si nás nevšímali. Boli úplne ponorený do plánovania. Prešli sme zopár ulíc. Nešli sme metrom ani žiadnou mhd. Proste sme len kráčali ulicami. Stále ma držal. Náhle som zastala. Prekvapene na mňa pozrel. Zodvihla som k nemu pohľad. Vyzeral mierne vydesene. "Ja nechcem byť nudná!" povedala som "nechcem patriť medzi tých nudných!" povedala som s plnou istotou a v hlave mi behalo milión myšlienok. "A čo s tým chceš urobiť?" spýtal sa. Na mojej tvári sa vysrtúhal diaboľský výraz tváre. "Navrhujem sa trošku zabaviť" povedala som rovnakým tónom ako som sa tvárila. Vyzeral naozaj vydesene ale vedela som, že ma v tom samú nenechá. Okrem sprejov sme kúpili aj iné veci, ktoré som mala v pláne použiť. Cestou späť sme sa zastavili na zmrzline. "Vieš, že ako prezident školskej rady by som mohol za to navrhnúť tvoje vylúčenie zo školy?" povedal. Vedela som, že len provokuje. "Ale neurobíš to" povedala som s istotou. Prikývol. "Navyše budeš spolupáchateľ" začala som. Takmer sa v tej chvíli zadusil. S vypleštenými očami na mňa pozeral. Iba som sa naňho usmiala. "Do čoho som sa to práve dostal?" spýtal sa mierne zdesene. "Do veľmi zlej situácie" povedala som nevinne a ešte viac sa tak naň usmiala. Vrátili sme sa späť do miestnosti a na stôl im vybalili spreje. "Ooooo" povedali všetci "tie vyzerajú dosť dobre!" zhodnotil Jongho.
Večer sme sa stretli pred budovou školy. Sledovala som ako sa trápili s tým ako to namaľujú. "Ak nechceme aby nás chytili mali by ste si pohnúť!" povedala som. Súhlasili a začali malovať. Do hodiny to bolo hotové. Akurát presne včas! Za rohom sa objavilo svetlo baterky. Všetci sme začali bežať. Spoločne sme sa smiali všetci keď sme zastali pri naších izbách. "Nechcete si niečo zahrať?" spýtal sa San. Súhlasili sme. Prekvapivo mali v izbe poriadok. Spolu s nimi tu boli nejaký ďalší mne neznámi chalani, ktorý ale aj tak už spali. Rozhodli sme sa hrať karty ale aby to nebola len taká nudná obyčajná hra, tak sme sa rozhodli hrať o niečo. Hrali sme o jedlo. Boli sme hlučný a hrali sme veľmi dlho! Skoro až do rána!
