Prebrala som sa. Bola som na ňom úplne natlačená. Nebolo to však mojou vinou. Za mojím chrbtom ležal jeho obrovský pes. On bol chudák úplne natlačený na stene. Pozrela som mu do tváre. Spokojne spal. Hlavu som mala položenú na jeho ruke. Chcela som sa oddialiť no presne tým som ho zobudila. Rozospato pozrel na mňa. Slabo sa usmial. Otočil sa a druhú ruku si prehodil cezo mňa. Ostala som úplne zakliesnená medzi nimi dvomi. Nemohla som sa ani pohnúť. Ležala som na chrbte vzpriamená ako pravítko a pozerala do stropu. Po nejakom čase sa prebral. Zdvihol hlavu a pozrel na jeho psa. Zacmukal čím mi skoro praskol ušný bubienok kedže mal ústa blízko mojho ucha. Jeho pes sa prebral. S vyplazeným jazykom sa zapozeral naňho. S vyvalenými očami som čakala kedy jeho sliny skončia na mojej tvári. "Miesto!" prikázal mu San. Pes sa vyštveral z postele pri čom som dostala facku s jeho chvostom. San sa však ani nepohol. Otočila som pohľad k nemu. Pozeral na mňa. Mierne ma jeho pohľad vydesil. Vyzeral podozrivo. "Koľko je hodín?" spýtala som sa chrapľavým hlasom. "Myslím, že ešte celkom skoro" odpovedal a konečne zo mňa stiahol jeho ruku. Pomaly som vyliezla z postele. Šla som sa prezliecť. Tvár som si umyla studenou vodou aby som sa prebrala. Keď som vyšla San už bol prezlečený a v kuchyni chystal raňajky. Najedli sme sa. Vybehol ešte vyvenčiť toho huňatého obra a potom sme sa pobrali preč. Prešli sme cez prázdnu reštauráciu a vyšli von. Keď sme sa vrátili do školy, mala som ešte dosť času aby som zo seba spravila ako takého človeka. "Kde si bola celú noc?" spýtala sa ma Aera cestou do školy. Ostatné na mňa zvedavo pozerali. Nevedela som čo povedať. Premýšlala som. "Ak poviem pravdu vyznie to úplne inak" hovorila som si v hlave. V tej chvíli pred nami zastali chalani. Veselo nás pozdravili. Všimla som si Sanov pohľad. A nebola som jediná. Všimla si to aj Aera. Myslím, že jej to bolo hneď jasné. "Ja som myslela, že sa ti páči pán prezident" povedala nevinne keď sme kráčali pár metrov pred ostatnými. Prekvapene som na ňu pozrela. "Čo?" povedala som ohromene. Môj hlas znel mierne pisklavo "mne sa nikto nepáči!" povedala som už istejšie. "Isteže" odpovedala "tebe sa nikto nikdy nepáči" dodala ironicky a rovnako tak sa aj tvárila. Prebodla som ju vražedným pohľadom. Chcela som ju zabiť. Miesto toho som jej len uštedrila bolestivú ranu po hlave. "Au!" povedala a tvárila sa dotknuto. Hodiny sa vliekli. No aspoň trochu boli zaujímavé.
Poobede sme sedeli na tribúne a pozerali sme na nejakých chalanov ako hrajú futbal. "Chcem vedieť detaily!" povedala zrazu Aera. Pozrela som na ňu. "Aké detaily?!" spýtala som sa nechápavo. "Čo sa stalo v noci predsa!" upriamila na mňa jej veľké oči. "Nie su žiadne detaily" odpovedala som chladne. "Ale no ták! Aspoň niečo" prosila a slabo pri tom so mnou triasla. Povzdychla som si. "Jeho pes je väčší než ja a skoro ma zožral" povedala som pozerajúc na chalanov naháňajúcich loptu. "A ďalej?" vyzvedala Aera. "Skoro ma udusil v posteli" povedala som sledujúc loptu. "San?" spýtala sa. V jej hlase som počula niečo čo som nechcela. Otočila som sa k nej s chladným pohľadom. "Jeho pes!" odpovedala som a vstala na odchod. "Ale no ták!" kričala za mnou. "Muselo sa udiať aj niečo iné!" nedala si pokoj ani keď ma dobehla. "Oh, áno jeho malý brat je rozkošný" povedala som. Povzdychla si. Aj keď bola za mnou vedela som si úplne dokonale predstaviť jej pohľad. Spokojne som sa usmiala sama pre seba.
Po poslednej hodine sme upratali triedu a spolu s Aerou sme šli vyniesť smeti. Koše sa nachádzali v podzemí na mínus jednotke. Bolo tu mierne prítmie. Keď sme sa vracali prechádzali sme okolo starých skriniek, ktoré sa už nepoužívali. Zrazu sa z jednej z nich začal ozývať divný zvuk. Mierne sa hýbala. Vystrašene sme zastali. Aera sa skovávala za môj chrbát. Dvere na tej skrinke sa zrazu s rachotom otvorili a z nich vyšiel Hongjoong. Nechápavo som naňho pozerala. "Oh!" povedal keď si nás všimol a na tvári sa mu objavil veselý úsmev. "Zatúlali ste sa?" spýtal sa rovnako veselo. "Boli sme vyniesť smeti" odpovedala som stále mierne prekvapene. Chápavo prikývol. "Chcete vidieť našu skríšu?" spýtal sa. Aera pomaly vyliezla spoza môjho chrbta. "Skríšu?" spýtala sa zo záujmom. Hongjoong prikývol a naznačil aby sme ho následovali. Opäť zmizol v skrinke. Podišli sme bližšie. Hneď sme zistili prečo v nej zmizol. Držal nám záves až kým sme nevošli dnu. Potom za nami zavrel dvere. Ocitli sme sa v pomerne veľkej miestnosti kde sa nachádzalo všetko možné. Od rôznych športových potrieb cez stoly a stoličky až po maliarske potreby a sochy. Boli tu aj ostatný chalani. Veselo sa na nás usmiali. "Vitajte v našom tajnom klubíku" povedal Mingi. Porozhliadla som sa okolo. "Oh!" ozval sa Yunho. Pozrela som naňho. "Vy nie ste v žiadnom klube však?!" spýtal sa. Pokrútila som hlavou. "Ste tu už zopár týždňov" poznamenal Hongjoong. "Mali by ste si nejaký vybrať!" povedal Wooyoung a ostatný súhlasne prikývli. "Je to povinnosť na tejto škole" povedal Hongjoong. Seonghwa, ktorý doteraz sedel na stole, zliezol a podišiel ku mne. Slabo sa usmial. "Ako prezident školskej rady vám to pripomínam" povedal vážne. Potom ku mne natiahol ruku "chcete sa pridať?" spýtal sa. Pozrela som na Aeru. Neprekvapivo, vyzerala tým nadšená. Otočila som sa späť k nemu. "Áno" povedala som a podala mu ruku. Usmial sa na mňa. "Vitajte v našom klube" povedal. Mala som pocit akoby som sa práve upísala diablovy. "Čo vlastne váš klub robí?" spýtala sa Aera. "Veľmi rád ti to ukážem" povedal Yunho a naznačil aby sme podišli bližšie. Zastali sme rovno pred stolom. Ukázal na papierovú krabicu s guľatým otvorom v strede. "Tu si vyberieme našu misiu na daný deň" povedal. "A potom ju plníme" dokončil Jongho. Tvárili sa vážne akoby to bola tá najdôležitejšia vec na svete. "Keď už ste tu" začal San a podišiel bližšie ku stolu. Zastal na jeho opačnej strane presne oproti nám. Ako vždy mal ruky vo vačkoch. "Môžte vybrať dnešnú misiu" povedal a bradou ukázal na krabicu. "A čo sa stane ak sa všetky minú?" spýtala sa zvedavo Aera. "To sa nestane" povedal Yunho. "Je ich tam vyše tisíc a stále tam nejaké dopĺňame" Mingi. "Môžte aj vy niečo napísať a hodiť tam" povedal Seonghwa, ktorý sa objavil za mnou. S Aerou sme na seba pozreli. Potom som pozrela na chalanov. Tvárili sa vážne no zároveň plný očakávania. Aera ma mierne postrčila vpred. Pochopila som, že to mám urobiť ja. Podišla som ku stolu a mierne trasúcu ruku som strčila dnu do krabice. Pohrabala som sa medzi papierikmy a prvý, ktorý mi ostal medzi prstami, som vytiahla. San natiahol ku mne ruku. Podala som mu papierik. Rozložil ho a zadíval sa na obsah. "Ukradnite alkohol z obchodu a opitý si zahrajte volejbal v bazéne" prečítal. Neveriaco som naňho pozerala. Aera sa začala smiať. "To je super!" povedala. "Zoženiem alkohol" povedal Seonghwa vážne a pobral sa preč. "Navrhujem to spraviť o pol noci" povedal Yunho. "Súhlasim" Wooyoung. Mingi tiež prikývol. "Bude to jednoduchšie" povedal Hongjoong "učitelia vtedy budú už spať". Nestačila som sa diviť. "Vážne to chcete urobiť?!" spýtala som sa. Všetci naraz prikývli. "A ty tiež!" povedal Yunho. "Ja?!". "Vybrala si misiu!" povedal Jongho. "Máme také pravidlo" San "kto vyberie misiu musí ju aj splniť". "My ostatný ti ju len pomôžeme splniť" Mingi. Iba som na nich pozerala neschopná slova. "Môžem jednu vybrať aj ja?" spýtala sa nadšene Aera. Chalani sa na seba pozreli. "Výnimočne môžeš" povedal Yunho. Aera sa nadšene rozbehla ku škatuly. Strčila dnu ruku. Chvílu sa tam hrabala a potom vytiahla jeden papierik. Podala ho Sanovy. "Nájdi si jednodňovú brigádu" prečítal. Aera sa zatvárila sklamane. "To nie je vôbec zábavné!" povedala trucovito. "Aspoň ti to do života niečo prinesie" povedal Yunho. "Nie všetky misie sú len bláznive úlety" povedal San. Ostatný prikývli. "Myslím, že toto písal Seonghwa pár mesiacov dozadu" povedal Hongjoong premýšlajúc nahlas. "Celkom by to naňho sedelo" pomyslela som si. Ešte chvílu plánovali detaily k mojej misií. Iba som mlčky počúvala. Potom sme sa pobrali preč. "O pol noci pri bazéne!" povedal Mingi. "Budte presné!" pridal sa Yunho. "Oneskorencov čaká trest" povedal Jongho škodoradostne. Mala som z toho zmiešané pocity. Zavrela som sa do izby a šla sa učiť. Potrebovala som dovtedy robiť aspoň niečo užitočné. Yeosang sa ku mne neskôr pridal.
Desať minút pred pol nocou sme sa začali všetci šiesti zakrádať po chodbách k bazénu. "Ste presný" poznamenal Yunho pozerajúc na hodinky na jeho ruke. Všetci mali na sebe plavky. "Pripravená?" spýtal sa Seonghwa, ktorý sa objavil tesne predo mnou. Z pod uteráku vytiahol flašu alkoholu a podal mi ju. "Nie" odpovedala som a trasúcimi rukami som si ju od neho zobrala. "Ak nám na toto prídu, vyhodia nás!" pomyslela som si. Predstavila som si samú seba ako okopávam naše polia pretože sme nemali na inú školu peniaze. Vydýchla som si. Triasli sa mi ruky takže mi to nešlo otvoriť. Seonghwa mi tu flašu zobral z rúk a urobil to za mňa. Potom si z nej odpil. Prekvapene som naňho pozrela. Ostatný sa tiež pridali. Skôr než sa nakoniec ku mne flaša dostala, bola prázdna. Seonghwa odniekiaľ vytiahol ďalšie dve. Zjavne mali v pláne tu misiu splniť do poslednej bodky. Odpila som si. No nie veľa. Iba malí glg. Striaslo ma. Bolo to hnusné! "Hor sa do bazénu!" vyhlásil Yunho keď sa dopila posledná flaša. Mala som mierne zahmlenú mysel. Bolo to v celku ťažké udržať vo vode rovnováhu a ešte sa sústrediť na hru. No bola to sranda. Hrali sme na tri body. Keď už to bola moja misia chcela som vyhrať! A tak som sa snažila ako to len šlo. Tešila som sa keď sme nakoniec predsa len vyhrali. Radostne som skočila na Nayeon. Skoro som nás pri tom utopila. Obe sme sa na tom len smiali. Potom sme robili už len blbosti...
