Krvavá mafia

XLVII.

"Čožee..a p-počkaj.. .." stratila som slová. Miešali sa vo mne rôzne city a sedela som na mieste ako drevo.
Tak toto som nečakala. Nikdy som na to nepomyslela, že David bude mať s Bonnie dieťa.

"Pššt... vieš to len ty... Davidovi som ešte nič nepovedala." povedala smutne.

"Ale prečo ??" nechápala som.

"Bojím sa jeho reakcie... moc na deti nie je." povedala skleslo.

"Bonnie  to nie je pravda. Ver mi, že by sa potešil." pohladila som ju po ruke.

"Dobre... zajtra mu to chcem povedať, budeš pri mne?" nahodila psie očká.

"Jasné, že tam budem." ubezpečovala som ju a potom mi došlo, že ráno mám splniť Johnovu misiu.

"Ďakujem Bex." tuho ma objala a potom odišla.
Ľahľa som si na posteľ a čumela do stropu. Začala som premýšľať o tej misií.

Asi dneska nezaspím.

_______________

Ráno som sa zobudila na pípnutie mobilu. Pozrela som sa na obrazovku a prišla mi smska od Johna.

Klikla som na smsku a bolo na nej napísané:
*Za 30minút sme u teba. *

Pozriem sa na hodinky a bolo presne o 5 ráno. Riadne skoro.

"Ah super.. to mám času dosť." povedala som si nahlas a vyliezla z postele.
Vošla som do kupeľky a pustila sa do rannej hygieny.

Keď som bola hotová s rannou hygienou tak som si obliekla  čierné pohodlné legíny, čierné tričko a červenú mikinu. Vlasy som si schytila do vysokého copu a do veľkej tašky som si nahádzala náhradné oblečenie.
Už asi viete prečo a dala si opasok na stehno, kde som si potom nožík strčila.

Pozrela som sa na hodinky a presne bolo pol 6 ráno. Schmatla som tašku a potichu vyšla z izby.

Ešte všetcia spali, takže som musela byť potichu. Keď som sa dostala ku vchodovým dverám tak som si obula čierne Vansky. Zobrala som si kľúče a potichu zavrela vchodové dvere i zamkla ich.

Johnove auto už stálo pred domom, rýchlo som nastúpila do auta a videla spokojného Johna.

"Dobré ránko." povedal milo.

"Bré ránko." venovala som mu nemilý úsmev.

"Tu máš ďalšie údaje o tých dvoch, potom ťa vyložíme  na adrese a v kufri sú veci, ktoré potrebuješ." podal mi tablet.

Bolo tam všetko zapísané. Kde pracujú, dokedy pracujú a tak ďalej. Nejaké obrázky domu a proste ďaľších tých informácií bolo, až som ich nestihla dočítať a John mi zobral tablet.

"Heej.. nestihla som dočítať všetko." zahundrala som.

"Nevadí. Sú to zbytočné infornácie." povedal chladne. To teraz vážne?

"Ochvíľu ťa vyložíme a zober si tú tmavo modrú tašku." povedal a začal niečo ťukať do tabletu.

"Fajn." povedala som chladne a sedela v tichosti.

"Dúfam, že si to aj po sebe upraceš." povedal zúfalo.

Čože? Takto sme sa nedohodli!

"Nepovedali ste mi náhodou, že mám ich len zabiť?!" povedala som nahnevane.

"Ach, dievča moje... a čo si si myslela?" jeho hlas bol veľmi iritujúci a ja som mu celý čas venovala vraždiaci pohľad.

"Ty si vâžne čakala, že dokončíme tvoju rozobratú prácu? Ty nevieš, ako funguje celá mafia?" ako keby sa začudoval.