Krvavá mafia

XXXII.

"Poď." Chytil mi ruku a ťahal dole po schodoch až do garáže.

Schmatol kľúče od čierneho Mercedesu a nastúpili sme.

"Čo to vlastne bude?" Bola som neskutočne zvedavá.

"Uvidíš." Štartoval auto.

Ruky som si prekrížila na prsia a čakala kým tam dorazíme.

Cesta trvala asi 15 minút od nášho domu.

"Už sme tu." Povedal a vypol motor.

"Nič tu neni." Vystúpila som z auta.

Čo keď si zo mňa robí srandu?

Boli sme pred nejakým hustým lesom hore niekde na kopci.

"Toto je ešte len začiatok." Žmurkol a znovu mi chytil ruku.

Ťahal ma hore pomedzi stromy a kríky.

Bola tu malá vyšliapaná ulička, po ktorej sme išli. Cesta peši bola asi 10 minút a zdala sa mi nekonečná.

"Už sme tu." Povedal.

Konečne. Ďakujem bohu.

Keď som už konečne bola aj ja na "vrchu" tak som mala krásný výhľad na malé mesto a na prírodu okolo toho.

"Wau.." šepla som.

"A to neni všetko." Zas ma ťahal niekde inde.

Prešli sme zase cez menší lesík plný kríkmi a popadanými stromami. Bolo tu príjemne a pekne ticho.

Zďaleka som videla dajakú chatku alebo čo.

Keď sme už tam boli pred chatkou tak to nebola obyčajná chata. Bola luxusná a moderná chata.

Bola z dreva a mala jedno poschodie.
Nebola moc veľká, ale pre dvoch ľudí by akurát stačila.

"Sem zvyknem chodiť, keď je mi smutno." Prelomil to ticho.

"Wau... a .." Zabudla som ,čo som chcela povedať.

"Poď dnu." Chytil ma do rúk a niesol ma dnu.

Keď sme vošli dnu tak vo vnútri je to  pekné a útulné. Je tu kuchyňa spojená s obývaciou izbou. Kuchyňa je v sivo-bielej farbe a obývačka zas takej tmavo sivej. Potom tu stojí obrovský krb.

Oproti vchodovým dverám boli schody, ktoré viedli na poschodie.

Vyšla som na poschodie a preskúmala to tu.
Bola tu dlhá chodbička s 3 dverami.

Jedny dvere boli do bielo-čiernej kúpeľne. Ďalšie dvere boli do nejakej pracovne či knihovne a posledné dvere boli do spálne.

Spálňa sa mi hrozne páčila.
Manželská posteľ stála hneď oproti obrovskému francúzskému oknu, kde bolo vidieť ten krásny výhľad.

Celá izba bola v svetlo hnedo a tmavo hnedej farbe. Bol tu moderný nábytok.

Za manželskou posteľou je taká menšia stena vysoká ako posteľ a z obidvoch strán stoja nočné stolíky.

Potom v rohu je moderný stôl s poličkami kde sú kniky uložené a pri dverách do izby je šatník v strednej veľkosti.

"No teda..." Sadla som si na okraj veľkej manželskej posteli.

"Páči sa ti?" Postavil sa predo mnou.

"Je to tu krásne. Nevedela som, že Lucas Nelsen má tajnú skrýšu." Objala som ho.