Krvavá mafia

XLII.

Na ďalšie ráno sme sa zobudli a potom nám došlo, že všetky štyri sme zaspali nad našimi plánmi na Teovu oslavu.

"Kurva kurva!" Zakričala Maya a pozrela si hodinky.

"Oooh.. super... je ešte len ráno 8 hodín." Povedala a odložila hodinky.

Nám všetkým sa uľavilo a pomaly sa spustili do toho 'chystania sa'.

"Už sa nemôžem dočkať!" Zapišťala Zoya a všetky sme potom súhlasili.

"A počkať baby? Kto prevezme to auto?" Stuhla Maya na mieste.

"My pôjdeme s Bex." Ponúkla sa Zoya.

"Tak dobre. Keď Bex súhlasí tak super a my so Summer budeme robiť dekorácie a upečieme tortu." Dohovorila Maya.

"A potom neskôr sa k vám pridáme." Dodala som ešte.

"Áno." Prikývla Maya.

"No poďme do toho baby." Zahlásila Summer.

__________________________

"Beeex?? Už pôjdeme??" Zakričala Zoya pred vchodovými dverami.

"Idéém!" Zakričala som späť a utekala dole.

"Oj! Oj! Wauu! Kam to tak bežíš?"
Stretla som Tea na chodbe.

"Ticho!" Ukázala som naňho prstom.

Keď som už konečne pribehla ku Zoyi, tak sme išli do garáže a nechala som Zoyu vybrať auto.

Najprv sa nevedela rozhodnuť, ale nakoniec vybrala sivé Audi 5Q.

"Tak toto je automat?" Spýtala sa.

"Áno." Prikývla som a vysvetlila jej všetko.

"Prepáč ale nikdy som auto nešoférovala..." Priznala sa.

Pozrela som sa ňu so sovými očami

"Vždy som mala vlastného šoféra." Mykla plecami.
"Oh, chápem. Nevadí. Je to jednoduché neboj sa. " Upokojovala som ju.

"Ale ani vodičák nemám..." Stuhla na mieste.

"Ser na to. My si to môžme dovoliť." Podpichla som ju.
Zhlboka sa nadýchla a naštartovala auto. Robila to čo som jej povedala a potom to jej šlo perfektne.

"Toto auto sa mi strašne páči!" Povedala celá natešená.

"Hej viem. Aj ma mám rada toto au-."

"Koho auto to je?" Skočila mi do reči.
"Najprv bolo moje, ale každý si zobral také auto aké len chcel." Vysvetlila som.

"Môže byť odteraz moje?" Zrazu položila túto otázku.

Trochu ma zaskočila.
"Prečo nie?" Povedala som celá vysmiatá. Hodí sa jej to auto.
U nás nie je problém, keď si niekto nechá auto, lebo si kúpime nové.
My s tým problém nemáme.

"Povedz mi niečo o sebe." Vyzvedala a srdce mi začalo vtedy rýchlejšie biť.
"A čo mám povedať?" Nenapadalo ma nič.

"Hmm.. na rodičov asi sa pýtať nebudem, lebo viem, že obaja sme stratili rodičov..." Snažila sa čo najmenej bolestivejšie rozoberať túto tému.

"Áno... je to strašné... najprv. mi matka zomrela keď som mala asi 3rokov a otco i brat mi ostal ako rodina a potom otca zabili po 3 rokoch tuším." Povedala som smutne.

"To ma mrzí... ja som mala 4 roky keď som oboch stratila." Tiež povedala smutne.

"Viem.. Teo mi o tom rozprával." Venovala som jej úsmev.