Krvavá mafia

XXIII.

Nechal ma tam sedieť samú.

Bez slova odišiel.
Že by som mu ublížila?

"Lucas počkaj." Skočila som s kuchynskej linky a šla za ním.

"Lucas. Prosím." Zastavila som ho na chodbe.

Bol mi chrbtom otočený.

"Ty si fakt myslíš, že robím z teba srandu?" Otočil sa a zdal sa mi moc vysoký a mohutný.

"Tak najprv som myslela, že si robíš srandu, ale..." Nedokončila som.
Ruky sa mi začali triasť.

"Ale?" Zopakoval moje posledné slovo.

"Potom mi došlo, že nerobíš si srandu."
Preboha čo to trepem??!

"Hej." Prikývol.
"Ale nechajme to tak." Mávol a potom odišiel do izby.

Kurnik.
To len ja som taká sprostá?

Stála som tam na chodbe asi 2 minúty a hľadiac do blba.

"Bex si v poriadku?" Za chrbtom sa ozval chrapľavý hlas.

Otočila som a videla stát Tea.

"Hej jasné." Zaklamala som.

"Tak prečo tu stojíš?" Pokrútil hlavou.

"Nie len.. trochu ma zabolelo rameno." Znovu som klamala.

Zrazu jaká klamárka je zo mňa.

"Poď odprevadím ťa na izbu." Ponúkol sa.

Nechcela som odmietnúť. Skôr som mala potrebu mať niekoho pri sebe.

Keď som si na posteľ sadla tak Teo opúšťal izbu.

"Teo..." zastavil sa vo dverách.

"Prosím?" Venoval mi milý úsmev.

"Zostaň prosím." Nahodila som psie očká.

"Deje sa niečo Bex?" Sadol si vedľa mňa na posteľ.

"Vlastne.. len potrebujem mať niekoho pri sebe."

"Jasné." Pousmial sa a zboku ma objal.

Voňal krásne. Cítila som jeho sprchovací gél a ešte aj k tomu parfém.

Milujem mužské parfémy. Hlavne na takých sexy chalanoch je to viac mužnejšie a hrozne sexy.
Och.

Keď ma pustil z objatia tak som si položila hlavu na jeho rameno. Potajomky som si jeho vôňu parfému vychutnávala.

"Voniam dobre?" Potichu sa zasmial.

Začala som sa červenať a nechcela som sa mu priznať.

"Bexley.." šepol.

Jemne som prikývla a potom si ma znovu objal z boku.

"Veľmi ťa bolí rameno?"

"Hej.. tak trochu." Pozrela som sa naňho.

Sledovala som jeho pery.
Vyzerali chutné a jemné.

Zrazu z ničoho nič mi chytil bradu a nadvihol hlavu.

"Moc ma to mrzí." Šepol a pozrel sa mi hlboko do očí.

"Čo ťa mrzí?" Nechápala som.

"Že si tam dlho trpela..." Sklonil hlavu.

"To je v poriadku. Už to mám za sebou." Pohladila som ho na chrbáte.

"A ďalej tá vec s Hazel." Tvár si zaboril do dlaní.

"Achh...Teo... proste kašli na to." Zakoktala som sa.

"Nie.. nejde to. Nikdy na to nezabudnem. Bol som kretén." Tvár mal stále v jeho dlaniach.

"To teda si bol." Prikývla som a som rada, že si to priznal.

"Ďakujem." Zasmial sa ironicky.

"Máš za čo." Štuchla som doň.

"Ty si potvora." Šepol a ja som naňho vyplazila jazyk.