Krvavá mafia

IV.

"Bexley si v poradku?!" pribehol ku mne Lucas.

Polka tváre ma neskutočne štípala a trochu sa mi zatočila hlava.

"Oh..hej.. ano.." zakoktala som.

Teo tam stál bez slova a ihneď to oľutovaľ. Videla som mu to na tvári.
Ethan tiež pribehol ku mne.

"Si normálny?!" zhúkol Ethan po Teovi.
Potom Ethan naštvane sotil Tea.
"Prestaňte!!" Zakričal Lucas a oddelil ich.

Vďaka Lucas! Preboha, tí dvaja sú ako malé deti v škôlke!  Pomyslela som si.

"Ty sa čo plietaš?!" Zhúkol Teo.
"Chlapci!!" Zakričala som.

"Kurva prestaňte!" Všetci traja ihneď stíchli.
"Preboha prečo sa správate ako malé deti?!" fňukla som a hladkala si štípajúce líco.

Teo sa na mňa pozrel a bez slova odišiel. "Teo počkaj!" zakričala som, no on ignoroval.

"Poď odprevadím ťa na izbu." ponúkol sa Ethan.

"Dosť! Proste mi daj pokoj!" skríkla som mu do tváre a sama odišla do izby.
Celou silou som zabuchla dverami a hodila sa na posteľ.

Na dneska to už stačilo... Veľa sa toho udialo.

Potom som zaspala.

___________________________

Ráno ma zobudil brat a venoval mi ten najroztomilejší úsmev.

"Ja viem, že hneď z rána takto začnem..ale je mi to ľúto čo sa stalo včera s Teom a Ethanom." 
No super moj brácha vždy všetko vie.

"Ah Lucas ti to povedal?" povzdychnem si.

Prikývol.

"Prepáč mi, ale niekedy trápi ma, že tu neni baba a... a.. a..pro-."

"Ja ťa chápem Bexley." skočil mi do reči.

"Vieš čo je to úplne jedno.." mávnem rukou a postavím sa.

Brat otvoril ústa, ale nič nepovedal.

"Dobre idem si dať sprchu a dúfam, že mi dovolíš ísť na strelnicu." V duchu sa modlím, aby ma tam pustil.

Pousmeje sa a prikývne.

Poďakujem sa mu a letím do kúpeľne.

Vyzliekla som sa a vošla do sprchy. Nechala som teplé kvapky padať na moju nahú pokožku. Užívala som si to.

Namočila som si vlasy a šampónom poriadne vymasírovala hlavu.
Zmyla som zo seba všetkú tú špinu, hnev a pocit trápenia.

Vyšla som zo sprchy s turbanom na hlave. Chcela som sa obliecť, len teraz mi doplo, že som si veci nechala v izbe.
Obmotala som si okolo seba uterák a vyšla z kúpeľne.

Stuhla som na mieste.

Teo sedel na mojej posteli a prezeral si ma od hlavy až po päty. Cítila som sa ako vo mne červen stúpol.

"Ehmm..čo tu robíš?" prelomila som to trápne ticho.

"Len..." začal a sklonil hlavu.

"Strašne ma mrzí ten včerajšok Bexley. Prosím odpusť mi to." priblížil sa ku mne.

"Teo to je v poriadku. Nemusí ťa to mrzieť a viem, že si to neurobil naschvál." ubezpečovala som ho.

"Ale aj tak Bexley..." šepol a pozrel sa mi hlboko do očí.

"Teo prosím ťa nech ťa to netrápi a ja sa vôbec nehnevám... skôr ty mi prepáč za to čo ťa tak veľmi rozčúlilo..." kecala som a ani sama neviem, že čo.

"Ja sa nehnevám." venoval mi letmý úsmev.

"Myslím to vážne Teo..." šepla som a pozrela som sa na jeho husté pery.

Pobozkaj ho. Pobozkaj ho.
Bexley pobozkaj ho!

Nie..nemôžem.
Možno nabudúce, alebo ja neviem.
Milujem ho vôbec? Cítim k nemu niečo? Páči sa mi? To áno... vždy sa mi páčil, ale nechcem sa doň ešte viac zamilovať.

"Bexley? Si v pohode?" vyrušil ma Teov chrapľavý hlas.

"Jaj áno.. ehm.. jasné..len sa musím prezliecť." koktala som.
Preboha čo je to so mnou? Nejak zmäkla som.

"Dobre vidíme sa na raňajkách." žmurkol na mňa a opustil izbu.

"Sakra.." povzdychla som si.
Prezliekla som sa a dala si rýchlu cigaretu.

Zbehla som dole a ako vždy každý z nich si ma prezeral od hlavy až po päty. Typický chlapi! Ah, jaj.

Zobrala som si žemlu so syrom a hodila k tomu papriku i paradajky.
Sadla som si vedľa brata a začala jesť.

"Bexley? Ty fajčíš?" počula som bratov neistý hlas a ja som v tom momente stuhla.

Klamať či neklamať?
On mi rozkazovať nebude!

"Áno brácho." povedala som bez strachu.

"Chápem... potom chcem s tebou hovoriť medzi štyri oči." povedal a pustil sa do jedenia.

Čo chce odo mňa? Zakáže mi to? Bude sa mi vyhrážať ? Nadávať?
Bohvie..

Radšej som to tak nechala a naďalej jedla.

_______

Po raňajok každý odišiel okrem mňa a brata.

"Poď na balkón." navrhol a ja som poslúchla.
Obaja sme vyšli na terasu a opreli sa o zábradlie. Pred nami stál obrovský bazén v tvare hrušky a za bazénom stojí naša strelnica.

"Chceš mi niečo povedať? začala som.

"Áno.. teda  vlastne chcel som sa spýtať, či mi nedáš jednu cigaretu?"
Jeho otázka ma zaskočila.

"Prosím?" zasmiala som sa.  Nechcela som tomu veriť vlastným ušiam.

"Áno... aj ja fajčím..len pred pár mesiacmi som začal." vysvetľoval.

"No bráško ty si ma ale prekvapil!" poťapkala som ho po chrbte a podala mu cigaretu.

Obaja sme si dali do úst cigaretu a zapálili.
"Aj ostatní fajčia?" z ničoho nič vyšla zo mňa otázka.

David len prikývol, čo ma neskutočne potešilo.

"Teo...Karl sem tam, Lucas sem tam fajčí jointy a Ethan zas marihuanu." povedal a potiahol si z cigarety.

"No wau..." šepla som.

Počula som, že niekto v tom momente vyšiel na terasu. Otočila som sa a stál tam Lucas.

"Neruším?" krivo sa posumial.
Bol zlatý.
S bratom sme obaja prikývli, že nie.
Lucas sa tiež oprel o zábradlie.

"Chlapci..." začala som.

Obaja naraz zahmkali.

"Nemali by sme si medzi sebou skrývať tajomstvá...." povedala som zúfalo.

"Asi máš pravdu..." súhlasil brat a zahodil odfajčenú cigaretu.

"Bývame spolu už 3roky a ja o vás málo viem..." povedala som smutne.

"Daj tomu čas." Žmurkol na mňa Lucas.

"David!! David!!!!" z ničoho nič kričal Karl a vybehol na terasu.

"Čo sa deje?!" David bol celý vystrašený a úplne mimo.

"Telefón... chce s tebou hovoriť Bäurexová..." povedal Karl nešťastne.

David priložil telefón k uchu a ihneď stuhol na mieste.

"A je zle..." šepol Lucas.