Krvavá mafia

VI.

Stlačila som spúšť a konečne zastrelila toho muža, ktorý ma nožom bodol do stehna.
"Nááh! Tu máš ty skurvený mafián!" skríkla som po mŕtvole a fňukla od bolesti.

Pozrela som sa na stehno.
No krása! Povedala som si.
Nôž bol stále zabodnutý do stehna.

Nachvíľu som ostala v tichosti, aby som zistila, či sa ešte ozývaju strely.

Nič.

Ticho jak na cintoríne.

Povzdychla som si a priplazila sa k regálu s nejakými handrami a vedrami. Načiahla som po poličke kde boli handry a roztrhala ich na pásiky.

Obmotala som ich okolo stehna a pomaly vytiahla nôž. Rýchlo som na to položila ďalšie handre a pritlačila som na to.

Viem, že sa to nemá robiť, ale nemám na výber a do nemocnice sa nemôžem dostať. Ležala som na príjemne studenej dlážke a pozerala strop.

Oči sa mi pomaly zatvárali.

"Bexley!" kričal niekto. Nevedela som rozoznať hlas. Bola som unavená a slabá.

Ledva som cítila moje telo.

"Bexley!!!" Znova niekto zakričal na plné hrdlo.

"Tu soom!" Zakričala som späť. No, nebolo to počuť.

Ja sa vzdám.

Zatvorila som oči a otvorila ich, zdvíhala som hlavu párkrát som t opakovala a počula ako volajú moje meno.  Nechcem zaspať, ale jednoducho som unavená.

Nevládzem už.

Položila som hlavu a predo mnou sa zatmelo.

Blížim sa ku koncu.

Už neni cesty späť.

Nič necítim, nič nepočujem.

Stojím v čiernočiernej tme.

Už je koniec...