Krvavá mafia

XXXIII.

Ráno som sa zobudila na bolesti brucha a ruky.

Sadla som si, pozrela som sa na ruky a videla tam fialové fľaky či otlačky.

Super. Teraz vyzerám jak keby som bola zmlátená alebo znásilnená.

Pozrela som sa na pravú stranu a Lucas stále spal.
Spal ako malé bábo.

Nechcela som ho zobudiť tak som si išla dať sprchu.

Stále neviem, čo si myslieť o tom našom prvom sexu.

Bolo mi s ním dobre, len neviem či cítim k nemu vôbec niečo.

Dala som si rýchlu sprchu a umyla si vlasy.

Potom som vyšla z kupeľky  a zobrala si dajaké náhradné tričko z Lucasovej skrine.

Obliekla som si ho a šla dole do kuchyne.

Pri posledných schodoch som začula nejaký rachot z kuchyne.

Kto tu sakra je?!

Nemala som pri sebe zbraň, keby náhodou sa ochrániť alebo dačo také.

Podišla ku skrinke,ktorá stála na chodbe.
V šuflíku nič nebolo len dajaké časopisy.

Počkať!

Zo spodu môže byť zbraň.
Modlila som sa, aby tam bola zbraň. Ako správný mafián musí tu mať ukrytú zbraň.

Vyhmatala som zo spodu.

Sakra neni tu!

Ale počkať zase! V šuflíku bude pod tými časopysmi.

Znovu som otvorila šuflík a povyberala tie časopisy, bola tam malá dierka v zadu šuflíku a strčila som tam prst.

Chytila som tú tenku dosku a vybrala ju.
Jasné! Je tu zbraň.

Ihneď som ju vybrala a skontrolovala či je nabitá.

Bola nabitá.

Pomaly som sa vybrala do kuchyne a v ruke pevne držala zbraň.

Cudzí človek stále nestíchol a dačo robil v tej kuchyni.

Keď som sa už dostala do kuchyne tak tam stála baba otočená chrbtom ku mne.

Má blond vlasy, bola štíhla a má oblečené čierne šaty.

Si tam tancovala a popritom umývala riad.

"Kto kurva si?!" Zakričala som a namerila na ňu zbraňou.

"Aa kurvaa!" Zľakla sa a ihneď schmatla do ruky nôž.

"Dopiče! A ty si kto?" Držala v ruke nôž.

Je to celkom pekná baba, ale stále nechápem, čo tu robí.

"Najprv povedz ty, čo tu robíš v Lucasovom dome?!" Povedala som agresívne.

"Ja-ja s-som le-len Lu-cas-s-ova slú-žka." Jej hlas sa triasol od strachu.

Lucas má slúžku? Akože vážne?
Čo zas ja neviem?!

"No a ty si kto?" Usmiala sa falošne.

"Ja som Lucasova známa.." Stále som mala namierené na tú babu.

"Známa? Čo si jeho sestra? Alebo čo ja zas neviem?" Nahodila nechápavý výraz tváre.

"A čo ja zas neviem?" Tiež som nahodila nechápavý výraz.

"No ja neviem, ale je to môj miláčik vieš? Alebo o tom ti nič nepovedal?" Položila nôž na stôl.

Toto teraz ma fakt zaskočilo!