Krvavá mafia

XX.

"Ahoj." šepla a ja som k nej pribehla.
Vyobjímala som ju a mala milión otázok.

"A-ako si sa sem dostala? Pracuješ pre Bäurexovú? Sú tu aj chalani??"

"Kľud, kľud Bex." Ťahala ma do prava do nejakej miestnosti s oblečeniami. Vlastne bol to šatník.

Vyhrabala dajaké oblečenia medzi "vojenskými" oblečeniami a strčila mi ich do rúk.

"Toto si obleč. A dobre ma počúvaj."

Z vrecka vybrala  nejaké malé slúchadlo a dala mi ho do ucha.

"V tomto budeš počuť Tea ako ťa bude navigovať von z tejto budovy a obleč si toto." Prstom ukázala na oblečenie.

"A počkaj ty nejdeš so mnou?" nechápala som.
"Nie..na to teraz neni čas. Ja musím ešte niečo vybaviť a všetko ti neskôr vysvetlím." povedala a zmizla vo dverách.

Ja celá nervózna a rozklepaná som sa začala prezliekať.

V tom slúchadle som započula chrapľavý hlas Tea.

Oh bože... jeho som už dlho nepočula.

"Ahoj Bex." Predstavovala som si ako sa usmieva.

"Ahoj." šepla som.

Dúfam, že ma počuje.

"Nemusíš si sebe šepkať." Jeho hlas znel hrozne sexy a chrapľavo.

Číta mi myšlienky?

Asi sa som sa začervenala.

"Dobre." Krivo som sa pousmiala a nabila si zbraň.

So šálom som si zakryla tvár a na helmu sa vykašľala.

"Bex. Hocikoho uvidíš ihneď ho zastrel." prikázal Teo.

"A čo keď niekoho z našich zastrelím?"  hlas sa vo mne akosi zlomil.

"Neboj sa iba Ethan a Lucas sú v budove, keď ich náhodou stretneš tak majú na sebe len čierný ochranný odev." jeho hlas ma ukľudňoval.

"Dobre, teraz choď na chodbu, ujisti sa, či nikto tam neni a choď rovno po pravej strane. Ak oproti sebe  uvidíš červenú stenu tak odboč doľava..."
stíchol a ja som ho poslúchla.

Konala som, ako Teo kázal.

Chodba sa zdala byť nekonečná a veľká.

V diaľke som už videla červenú stenu.

"Teo už ju vidím." Šepla som a odbočila doľava.

"Dobre. Výborne a teraz ideš doľava a tam rovno až kým neuvidíš po pravej strane sivé dvere. Malo by tam byť, že východ."

Znovu som poslúchla Tea.

"Pozor, niekto bude v daktorej miestnosti po ľavej strane." Varoval ma jeho hlas.

Ako to všetko vie? Je na nejakom počítači alebo čo?

Začula som cvaknutie kľučky a vyšiel von nejaký muž.

Najprv ma ignoroval, no potom mu došlo, že ja som na úteku.

"Hej!" Zakričal a začal ma naháňať.
Ako ma spoznal ten degeš?

Ja som sa pridala do tempu a hľadala tie sivé dvere.

Keď som ich konečne zbadala tak som vrazila do nich a ocitla sa na schodoch.

"Dobre teraz utekaj nahor! Hore ťa bude čakať helikoptéra." povedal rýchlo.

"Hej!!" Ten muž ma stále naháňal a potom začal strieľať pomedzi medzery schodov.

Aj ja som naspäť strieľala, ale bohvie kam som sa trafila.

"Ethan a Lucas sú už hore." Oznámil Teo.

"Dobre!! Snažím sa!" zhúkla som.

Keď som sa konečne dostala na najvyššie poschodie tak som vyšla von na strechu a skryla sa za dvere.

Ten muž nohou rozkopol dvere a a potom začal strieľať na helikoptéru.

"Hej ty hajzel!" skríkla som po ňom a ako sa otočil tak som ho viackrát postrelila.

"Nah! Tu máš ty!" hodila som na zem zbraň s prázdným zásobníkom a okráčala od neho.

V strede strechy som videla obrovské písmeno H a na ňom stála helikoptéra.

Z nej vyšiel Lucas a Ethan.

"Bexley!" Pribehli ju ku mne obaja.
Poriadne ma vyobjímali.

Potom sme všetci traja počuli ako niekto znovu rozkopol dvere a tam bola Bonnie s Davidom a Karlom.

"Teo je kde?" Spýtala som sa chlapcov.

"Hneď príde aj on." Žmurkol na mňa Lucas.
"Áálee ále! Niekto tu má strach o Tea!" podpichoval ma Ethan.

"Choď do riti." drgla som doň.

"Bexley!" Počula som bratov hlas.

"David!" vyobjímala som ho.

"Káaárll!" Jeho som tiež vyobjímala.

"Ahoj Bex." Objala ma Bonnie.

"Už vysvetľovať nemusíš." povedala som jej.

"Ja som to vedela, že to pochopíš Bex." pousmiala sa na mňa.

"Pane, za 5 minút príde druhá helikoptéra." oznámil nejaký mladý muž, ktorý asi riadi helikoptéru.

David mu len mávol a potom niečo rozkázal Karlovi.

Ethan, Karl a ja sme sa rozhodli, že počkáme na Tea. Ostaní si sadli do helikoptéra a odišli.

"Už iba 10 minút ostáva do výbuchu." oznámlil Ethan a dačo ťukal do tabletu.

"Prosím?!" vytrhla som mu z rúk tablet. Pozrela som sa na obrazovku a potom mi došlo, že v mrakodrape sú nasadené bomby.

"Koľko bomb ste nasadili?" začala som spanikáriť.

"Asi 20 bomb, ale tých silnejších vieš.. lebo tento mrakodrap má asi  60 poschôd." vysvetľoval Karl.

"Čožee?!" vypúlila som naňho oči.

Teraz ma panika zasiahla ešte viac. Sama som prekvapená, že takto strachujem o Tea.   Asi preto lebo ho milujem. Aj on mňa miluje?

Bohvie.

Po pár minútach konečne prišla helikoptéra a vystúpil z neho jeden chlapík. Mohol mať asi okolo 30 a bol vysoký 1,8m.

"Teo nasadil poslednú bombu na 59.poschodí. Takže sa helikoptéra bude vznášať a Teovi spustíme rebrík." vyhlásil.

Počkať to akože vážne?  Toto sa mi neľúbi!

"Naštartujte helikoptéru a pripravte si zbrane, idú po mne." ozval sa Teov hlas vo vysielačke.

Schmatla som zbraň a čakala na Teov príchod.

Z vrtuľníka sme spustili rebrík a čakali.

Dvere sa dokorán otvorili a videla som Tea ako beží naším smerom, teda ku rebríku.

Muži, ktorí utekali za ním začali strieľať, ale bohvie kam.

Aj my sme po nich strieľali, aby Teovi kryli chrbát.

Ozval sa posledný výstrel a gulička ma trafila do ramena.

"Auu!Kurva!" zasyčala som od bolesti.

Ták máme tu ďalšie časti😁
Stále dúfam, že sa vám páči tento príbeh a aj naďalej vás bude baviť.
Za chyby sa stále ospravedlňujem:D

Stráášne ale strašne by som sa chcela poďakovať za vaše 'pozretie' 😀 a vaše vote! ❤ Každé jedno vote  'pozretie' ma veľmi poteší! :3

Ďakujem!🤗😚