Krvavá mafia

XLVI.

"Čože?" vyšlo zo mňa a sedela som na mieste ako drevo.

"No, veru je to tak Bex." v jeho hlase bola irónia.

"A teraz ja akože čo mám s tým? Prečo si ma sem.. -"

"No, nuž mám pre teba prácu." skočil mi do reči.

"Eh, počkať akože mne?" Snáď to nemyslí vážne.

"Áno." povedal jednoducho.
"A prečo práve ja?" Nechápala som.
"No, lebo chalani už pre mňa toho urobili dosť. Teraz si ty na rade." venoval mi ironický úsmev.

"Počkať.. chalani?" nechcela som tomu veriť.

"Áno."

"Prečo to robíš?" oprela som sa o operadlo stoličky.

"No,  vieš.." začal.

"Tvôj brat ma oberal o všetko... zabil moju rodinu, zabil Baürexovú a mojich kolegov s ktorými som pracoval." vysvetlil.

Nadýchla som sa zhlboka a povedala som: "Vieš čo?"

"Neverím ti ani slovo." nahodila som falošný úsmev.

"Fajn." povedal a mávol daákej 'gorile' , ktorá stála pri dverách.

Nachvíľu odišla a potom sa vrátila s notebookom.

"Tu máš dôkaz." otvoril notebook a pustil mi nejaké video.
Bol na ňom nejaký muž, ktorý sa vkrádal do nejakej reštaurácie. Potom sa to preplo na druhý kamerový záznam a tam ten muž nasadil nejaké bomby pod stoly a zdrhol odtiaľ. Znovu sa to preplo na prvý záznam a ten muž si dal dole masku a pozrel sa do kamery.

Tvár som ihneď spoznala.

Veď to je Teo!

"Čože..." šepla som a pozrela sa na Johna.

"No, nevadí. To sa stáva, že sa dozvieš krutú pravdu, ale aspoň vieš pravdu." povedal ani sám neviem čo. Jeho hlas bol trocha provokojúci.

Chce ma vyprovokovať a potom nasrať. Celé je to len hra. Vlastne ak nehráš hru, tak  skapeš, ale doslova.
Treba furt dakoho zavraždiť za nejakú blbosť, len aby si mala to čo chceš a ovládla svoj 'gang'.  Neverím, že by David nútil Tea do nejakej misie.

Čo keď to boli začiatky Tea? Keď chcel byť členom Davidovho gangu?
Pomyslelo si moje vnútro. Ozaj, čo keď je to už starý video záznam a John ma chce len nasrať?

"Stále ti neverím..." aj tak si tvrdím svoje.
"Hm..." poškrabal si bradu a oprel sa o stoličku.

"Richard..." zakričal na niekoho.
Po pár sekundách vošiel dnu mladý blondiak okolo 15-17.

Taký mladý čo tu robí?
Znovu si pomyslelo moje vnútro.

Otvoril ďalší notebook a tam bol živý záznam nejakého lietadla a dvaja mladí ľudia vystupovali z neho.

Chvíľku mi trvalo rozoznať tváre a potom mi už konečne došlo.

Veď je to Bonnie a David. Dneska sa majú vracať domov!

"Oh kurva nie..." šepla som si a mala som strašnú chuď toho Johna zavraždiť na mieste.

"Áno.. veru mám všade oči." povedal.

Sakra. Tu neni cesty späť. Tu je to jasné, že na oplátku musím niečo spraviť alebo splniť jeho misiu, ktorú odmietnúť nemôžem, lebo to zle skončí.

"Čo kurva chceš odomňa?" povedala som nahnevane.

"Neboj drahá.. neni to ťažká úloha." usmial sa falošne.