Krvavá mafia

VII.

"Oci?" šepla som a pomaly vošla dnu do otcovej pracovne.

"Oci?!" znovu som šepla.

Stále nič.

Bol otočený chrbtom a sedel vo veľkom kresle oproti krbu, z ktorého vyžarovalo svetlo a teplo.

Podišla som k otcovi a vedľa neho stál malý stolík, na ktorom boli vyfajčené cigarety a samý popolník. Vedľa stolíka boli prázdne fľaše od alkoholu a rozbitý pohár.

Otcov obľúbený pohár.

"Oci, prosím ťa." šepla som a postavila sa pred ním.

Mal zatvorené oči a hruď bola celá od krvi.

Tentoraz som nezakričala.

Zo zadu ma chytil niekto za rameno.

Otočila som sa a stála tam moja matka. Moja vlastná matka. Bola krásná ako anjel.

"Mami?" Šepla som.

"Oh, Bexley. Ty si ale vyrástla." Vystrčila ruky pred sebou na znak objatia.

Hneď som sa jej hodila do objatia a poriadne ju vyobjímala.

"Strašne mi chýbaš!" Povedala som pomedzi slzy.

"Aj ty mne zlatko. Som hrozne pyšná na teba a na Davida. Som šťastná,že žijete takto spolu a chránite sa navzájom." povedala celá hrdá na nás.

"Ďakujeme." šepla som.

"Bexley! Nikdy nezabúdaj na to, na čom ti záleží. Ži ďalej a nevzdávaj sa!"
Jej hlas znel ako ozvena a zmizla predo mnou.

Pred mojimi očami.

Stretla som ju prvýkrát a poslednýkrát.

Teraz ma obklopuje len čiernočierna tma.
Nič nevidím. Nič nepočujem. Kričím do tmy a len ozvena môjho hlasu sa ozýva.

Kedy sa toto sakra skončí?!

Rozplačem sa a zakričím
na plné hrdlo.

****

"Bexley!! To je v poriadku som tu! Bexley!" ukľudňoval ma brat a pevne držal moje ruky.

Zase sen. Hrozný sen!

Pretrela som si mokré oči a tuho objala brata.

"Bože.. kde to som?" porozhliadla som sa okolo seba. Bolo to tu všetko iné a nezvyčajné.

Nikdy som nevidela túto izbu. Bola väčsia a krajšia ako tá moja.

"Toto je tvoja nová izba. Museli sme sa presťahovať. Teraz bývame v lese, neni tu žiadna dedina a ani mesto. Keď ti bude lepšie tak sa pozrieš na celý areál." venoval mi milý úsmev.
Wow! V lese? Je tu jazero? Musí byť!

"A kde sú chalani?" trhla som sebou a potom zacítila obväz na stehne.

"Sú v telocvični a veľmi sa nehýb, lebo si zranená a musíš odpočívať. Možno o týždeň už môžeš trénovať." tentoraz ma pohladil po vlasoch.

Teda! Jakého starostlivého brata mám! No, nemiluj ho!

"Ahh dobre.. a čo sa so mnou stalo?Sú chalani v poriadku??" snažila som si spomenúť.

"No..dost dlhý príbeh.." začal.

"S chalanmi ste boli v dome a útočili ste na Bäurexovú a ich mafiánskeho gangu. A jedine čo viem, že si ležala celá bledá s mŕtvolou a obklopená krvou v garáži. Stratila si veľa krvi a upadla do hlbokého bezvedomia.Chalani sú v poriadku. Oni ťa našli skoro mŕtvú v garáži-teda Teo."