Hi, Im Cameron 's little sister

Sladký Cameron

,,Páni naozaj tu s vami budem bývať ? " zasmiala som sa pri pozeraní domu. 

,,No už to tak bude" usmial sa na mňa Cameron a prisadol si ku mne na lavičku. 

,,Len.." začal no nedokončil.

,,Len čo ? " otočila som sa na neho a zapozerala som sa mu do očí.

,,Len škoda ,že odchádzaš.." pozrel sa na svoje ruky a nadýchol sa ,že bude pokračovať. 

,,Ja viem,že sme toto už preberali.. dokonca viem aj to,že sa mi tu vrátiš ,ale je tu ten odporný pocit ,ktorý ma núti uvažovať nad tým ,že čo ak sa už nebudeš chcieť vrátiť ? Alebo ,čo ak to nejako všetko skončí ? " po svojom monológu sa na mňa pozrel a zapozeral sa mi čo najhlbšie do očí.

,,Cameron.." šepla som a nahla som sa k nemu pre jeho slávne medvedie objatie. 

,, Vždy sa tu budem chcieť vrátiť. Vždy. Nech sa deje čokoľvek , nikdy ťa neprestanem ľúbiť a mať rada. Sme rodina ,vieš ? Toto tu všetko " odtiahla som sa od neho a ukázala rukou okolo seba.

,,Toto tu všetko je mojim druhým domovom. Nevymenila by som to za nič. Mám Vás veľmi rada a vážim si Vás ako sa len dá. " pousmiala som sa na Camerona a ukazovákom som mu utrela neposlušnú slzu. 

Vedela som ,že Cameron patrí medzi tých citlivých, výnimočných a úžasných mužov , ktorí by  pre vás zniesli aj modré z neba. A to som si na ňom vážila najviac. Jeho čokoládové oči plné radosti, jeho široký úsmev či láska k deťom, jeho humor.. to všetko si získalo moje srdce natoľko, že odísť za svojim snom sa mi zdalo čoraz viac a viac ťažšie ako sa to zdalo predtým. 

,,Ja len o teba znovu nechcem prísť.. predminulé roky to nebolo také ťažké ako je to teraz.. no uvedomujem si ,že ideš za svojim snom. A ja tu budem pre teba nech sa deje čokoľvek, presne tak ako si tu bola pre mňa ty. " venoval mi letný božtek na čelo a opäť ma uväznil vo svojom objatí. 

,,Oh to je tak dojemné" fňukol rozcítený Matthew spoločne s ostatnými chlapcami ,ktorí nás celý čas pozorovali z domu. 

 Nedalo sa tomu nijako zabrániť a tak v tú najviac nevhodnú chvíľu sme sa spoločne rozosmiali. 

***

,, Zubnú keflu máš ? " opýtala sa ma už po desiatykrát Mama. 

,,Mám" zasmiala som sa. 

,,Aj pána Mikea ?" prikývla som hlavou a rukou som ukázala ešte na otvorený kufor ,kde sa nachádzali všetky moje veci ,vrátane malého plyšového medveďa, ktorého mi darovali chlapci na cestu do Kanady. 

,, Oh dievčatko.. ako mi len budeš chýbať" rozplakala sa mama Gina a objala ma. 

,, Aj ty mne.. ale pamätaj čoskoro sa vrátim a budem ti hovoriť čo všetko som tam zažila , koľko gólov som rozdala." venovala som jej letný božtek na líčko a poriadne ju vyobjímala. 

Veď predsa len to boli posledné chvíle s nimi.. aspoň na dobu neurčitú. No tak ako som nechcela som aj chcela odísť za svojim snom. Hrať hokej bola moja vášeň. A bola som zvedavá a natešená čo všetko ma tam bude čakať.