Hi, Im Cameron 's little sister

Deň veľkých správ 2/3

Cesta na zimný štadión netrvala dlho , dokonca ešte aj kratšie ako obvykle. A ja som sa nestačila diviť ani keď som našla voľné parkovanie neďaleko vchodu.  Hneď ako mi bolo dopriate vystúpiť z auta , neváhala som ani sekundu a vybrala som si z kufra celú hokejovú výstroj. Už pri parkovaní som si všimla zvyšok tímu ako na mňa máva na schodoch od štadióna. 

Poslednýkrát som skontrolovala či mám naozaj všetko, zamkla som auto a s mierne pomalým krokom som sa vydala k ostatným. Hneď ako som pri nich zastavila ma z každej strany obletel pozdrav, s úsmevom som sa s každou jednou vyobjímala a pozdravila. 

,, No dobre dievčatá, už by sme mali naozaj ísť aby nás tréner zbytočne dlho nečakal." zasmiala som sa a spoločne s dievčatami sme vošli do budovy. 

Už po pár krokoch cez chodbu na mňa zaútočil chladný vzduch a zvuk stojov ,ktoré čistili ľadovú plochu. S úsmevom na perách sme odkráčali do šatne ,kde sme si zložili všetky veci a odišli za najväčšími hlavami nášho tímu. 

***

,, Oh tá masáž bola viac než výborná ! toto potrebujem každý boží deň " prekrikovali sa dievčatá medzi sebou načo som sa musela zasmiať. Mali sakramenskú pravdu. Takúto masáž nedostávame každý deň a vždy sa po nej cítime ako znovuzrodené. 

,, Bože vďaka ,za vynájdenie masáži" pomyslela som si a pridala som viac do kroku. 

,,Dobre dievčatá ! Ste tu všetky ? " zakričal na nás tréner z ľadovej plochy. 

,,Áno!" odkričali sme hneď a postavili sa čo najbližšie k mantinelu. 

,,Tak si to skontrolujem.. Kapitán ? " 

,,Tu" 

,,Brankárky ? " 

,,Tu sme " 

,,Obrancovia " 

,,Tu !"

,, Útočníčky ?" 

,,Tu sme " ozvala som sa spoločne s inými dievčatami ,ktoré so mnou majú rovnakú pozíciu. 

,,Výborne" zasmial sa tréner a prišiel bližšie k nám, čím opustil ľad.

,,Viete čo vás teraz čaká.. o 2 hodiny sa tu znova stretneme , chcem vás tu mať celé,zdravé a plné života. Pretože dnes Francúzsku nakopeme zadok! " zasmial sa tréner a pustil nás do wellnessu.

***

,,Dnes to cítim na výhru dievčatá " zasmiala sa Amy , naša brankárka. 

,,Kiežby si mala pravdu baby" zasmiala sa druhá brankárka a my sme sa pridali k nej. 

,,Za 3 minúty vás chcem vidieť na ľade ! " zakričal na nás tréner z ľadovej plochy. 

,,No nič dievčatá, poďme nato" zakričala som na náš tím a spoločne sme sa vydali k mantinelom. 

***

,, Cabello chcem vidieť čisté prihrávky ! " kričal na nás tréner. 

,,No poďme, poďme ! Toto je hokej nie krasokorčuľovanie ! " 

,,Umieram" prikorčuľovala ku mne jedna z útočníčok. 

,,A to je len pred zápasovka.." zasmiala som sa a zmocnila sa puku. 

,,Takto sa mi to páči ! " kričal tréner.

***

,,Dievčatá dnes nám to vyjde. No musíte sa snažiť ako by vám tento zápas mal zmeniť život. Ste jedne z najlepších hráčov v celom štáte. Tak si to neposerte. A teraz.. nástup na ľad. Ideme natrieť zadky tým bagetárkam le paris ! " zakričal na nás motivačne tréner a ako jedno telo sme sa rozbehli na ľadovú plochu. 

Z každej strany sa ozýval potlesk a výkriky mien. Medzi nimi som započula aj svoje priezvisko. Očami som prešla štadión a asi v piatom rade som zbadala svoju rodinu. Na moju tvár sa usadil úsmev, bola som neskutočne šťastná ,že ma prišli podporiť priatelia a rodina. Medzi všetkými ľuďmi som zbadala ako mi Cameron máva ako o život, keď si všimli ,že pozerám ich smerom tak sa k nemu pridali aj všetci ostatní. 

Musela som sa nad nimi zasmiať, bolo to od nich pekné. Až príliš. Spoločne s celým tímom sme sa postavili do jedného radu a otočili sa na tabuľu ,kde bola americká vlajka. Hneď nato sa postavili aj všetci ostatní a spoločne sme si vypočuli štátnu hymnu. 

***

Po krátkej rozcvičke sa začal zápas ,ktorý znamenal veľa. Puk lietal na všetky strany. Ani jeden z hráčov nedovolil aby ich tím prehral. O puk sme sa bili ako dravé šelmy. Ani tento zápas nebol výnimkou. V druhej tretine sme vyrovnali skóre, no bohužiaľ sa to neodohralo bez krvi a bitky. 

,,Je to hokej nie krasokorčuľovanie " prehralo sa mi v hlave ,keď sme rozdeľovali našu útočníčku od našej súperky. 

Trestné minúty plynuli ako hodiny. Čas sa krátil čo znamenalo koniec druhej tretiny a my sme stále mali remízu 2:2. Chceli sme vyhrať a preto sme robili všetko čo bolo v našich rukách. 

***

Boli posledné minúty tretej tretiny. Stav ukazoval 5:2 pre nás. Bola to skoro stopercentná výhra no všetko sa mohlo ešte zmeniť. Puk lietal na všetky strany, ohrieval sa skoro pri každej hráčke hokeja, minul bránky, obišiel rozhodcov a zastavil sa pri nohách mojej súperky. 

Informačná tabuľa ukazovala minútu do konca zápasu a to odštartovalo všetko. I cez to ,že sme mali skoro vyhratý zápas som sa rozbehla po puk. Kľučkovala som pomedzi hráčov a po celom štadióne sa ozýval krik môjho priezviska. 

Sekundy plynuli , adrenalín v krvi rástol každou stotinou viac a viac. Po získaní puku som sa rozbehla na súperovu bránku, tesne pri bráne som prihrala puk spoluhráčke a čakala čo sa bude diať. 

,, Je to táááám ! " vykríkol Cameron na celý štadión a vtedy sa to stalo. Vyhrali sme. 

Aj keď sme to mali skoro stopercentné zaplavila nás eufória šťastia. Bolo to neskutočné. Celý náš tím sa rozbehol k nám a spoločne sme sa vyobjímali, vykrikovali sme naše mená a šťastím sme sa niektoré až rozplakali. 

Nebola to obyčajná výhra. Tento zápas znamenal všetko, bol to ako si rozlúčkový zápas. Mnoho ľudí ani len netušilo čo sa touto výhrou môže stať. Body za zápas sa nám započítali do tabuľky, góly nás posunuli hore , čo znamenalo ,že do Kanady priletíme s ešte lepšími výsledkami ako sme mali teraz. 

Nevedela som ako sa mám tváriť, aké pocity mám dostať zo seba von. Na jednú stranu som sa tešila, splní sa nám sen, hrať v Kanade bol sen každého , no na druhú stranu opustím všetkých na niekoľko mesiacov. Bola by som bez Camerona, mami, bez svojho dinosaura a ostatných prisťahovalcov v našom dome.

------------

♥♥♥