Dar noci ll

12. Kapitola

Alice sedela za písacím stolov v Zachovej izbe. Pozorne sledovala svoju ceruzku ako sa kĺže po papieri a zanecháva na ňom jemné čiary, ktoré onedlho budú mať podobu Zacha. Alice už dávno nemaľovala a teraz jej na to prišla vhodná doba, aspoň trochu zabúda čo sa okolo nej deje. Zach ležal na posteli pred sebou mal notebook, kde sa snažil nájsť nejaký film, no obzeral si svoju ruku, do ktorej mu vpichli čip. Chcel si ho nejako vybrať no vedel že je príliš hlboko a mohlo by to byť pre neho nebezpečné.

„Zach?" spýtala sa opatrne Alice. Zach len zdvihol pohľad a čakal kým povie čo má na srdci.

„Ja viem že nechceš túto tému riešiť a asi ti to bude nepríjemné ale ... ale prečo tam stále majú Thea?" spýtala sa veľmi pomaly Alice, pretože sa nechcela veľmi dotknúť Zachovích citov.

„Naozaj neviem na čo im je mŕtve telo dvesto ročného upíra. Neviem ako dokázali telo bez života vyliečiť, keď vlčí jed nevedia odstrániť zo živého upír, nerozumiem ako sa im to podarilo s mr ..." Zach račej nedokončil slovo, pretože vedel aká je Alice na túto tému háklivá. Svoj pohľad upriamil znova na svoju ruku.

„Myslíš že prišli na ten liek? Myslíš že Simon je opäť ..." ani ona nedokončila vetu pretože nevedela či to je vôbec možné. Zach sa znova na ňu pozrel.

„Prišli na to ako vyliečiť mŕtveho upíra nie na to ako vyliečiť živého. Vlastne ... no to je jedno proste vyliečili toho čo nevníma. Pretože mŕtvi sú prakticky obaja." Zach sa trochu pousmial nad vlastnou úvahou.

„Čo spravia zajtra mne?" spýtala sa zo smútkom Alice. Zach sa postavil s posteli a prišiel k nej.

„Ja neviem Alice naozaj neviem." Povedal Zach a objal ju. Bol nervózny s toho že nemôže Alice pomôcť, tiež že nemôže dodržať sľub, ktorý jej dal.

„Zabijú aj mňa?" naprázdno prehltla.

„To im nedovolím." Povedal nahnevane Zach.

„Ja tam nechcem ísť, Zach." Alice sa tlačili slzy do očí. „Všetko to je moja vina za všetko môžem ja aj za to že tu musíš byť. Keby vieme dostať tie čipy von alebo ich aspoň nejako vypnúť." Zach sa pozrel do jej smutných očí.

„Bude to v poriadku prešli sme si už aj horším." Povedal nesmelo Zach, pretože ani on sám neveril svojím slovám. Nevedel čo bude s Alice a bezmocnosť ho zabíjala.

***

Skoro ráno do ich izby vošiel muž, bol oblečený celý v čiernom, tvár mal prísnu. Rozhliadol sa po miestnosti a pozrel sa na Alice a hrubým a nepríjemný hlasom povedal.

„Slečna Masseyová mám vás odviesť na výskum." Alice sa zo strachom pozrela na Zacha a čakala na gesto čo má spraviť.

„Ja ju tam zavediem. Kam máme ísť?" povedal Zach rovnako nepríjemne.

„Musím ju tam ísť ja. Je mi to ľúto." Odvetil muž, no s jeho hlasu bolo cítiť že mu to ľúto nie je.

„Tak idem aj ja!" zavelil Zach, zobral Alice za ruku. Išli vedľa seba, Alice sa celý čas smutne pozrela na Zacha, ktorý jej jemne stisol ruku na znak že je pri nej a nemusí mať strach.

„Ďalej už musí ísť sama." Povedal nepríjemní muž keď zastali pred sálou 12. Alice sa rozklepali kolena ešte viac. Keď sa rozhliadla po okolí, všetko bolo sterilné a všade bol pach ako v nemocnici. Alice nechcela vedieť ako bude vyzerať miestnosť za dverami.

„Nie, idem tam s ňou!" Povedal rázne Zach. Prudko strhol Alice a vošli do miestnosti. Alice sa zhlboka nadýchla. Boli tam dve ženy podľa všetkého lekárky a jedna slečna skoro tak stará ako Alice. Všetky tri boli oblečené, presne tak ako to Alice vydávala v televízií. V strede miestnosti bolo lôžko, ktoré malo 4 popruhy, dve na ruky a dve na nohy. Alice sa rozbúšilo srdce ešte viac.

„Zach? Ty tu čo robíš? Teba sme tu neočakávali." Povedala jedna doktorka, ktorá bola Alice veľmi známa.

„Doktorka Cadleová. Mohol som si myslieť že v tom prsti budete mať vy. Čo jej chcete spraviť?" Vtedy si Alice spomenula že táto žena zavinila Theovu smrť, jej strach prešiel do zlosti.

„Presne to čo sme spravili jej frajerovi a kamarátovi, len tento raz to aplikujeme na vlkolaka. Máme tu nejaké zmesi, ktoré by mohli vyliečiť vlčiu kliatbu." Povedala doktorka a rozhliadla sa po miestnosti. Zach zostal trochu zaskočený. Chvíľu mu trvalo čo má spraviť, no po chvíli mu to bolo jasné.

„Skúste to na mne." Povedal Zach a zhlboka sa nadýchol, Alice sa prekvapene pozrela na jeho tvár.

„Nie, to nesmieš Zach. Ja ... Čo ak ťa to ..." Alice nedokázala dokončiť slová, nechcela aby Zach za ňu trpel. Už mu aj tak veľakrát ublížila.

„Mne je to v podstate jedno, kto si sem ľahne. Tak do toho Zach." Povedala flegmaticky Cadleová.

„Alice, ja som ti dal slovo a to držím." Povedal Zach a pobozkal ju na čelo. Pozrel sa na lôžko pred ním, ku ktorému sa pomaly približoval.

„Slečna, potrebujeme sterilné prostredie. Porosím ťa opusti túto sálu." Alice sa pozrela na Zacha, ktorý si vyzliekal tričko a nesmelo opustila miestnosti.

Išla celý čas pomaly. Priestory v ktorých sa nachádzala jej boli veľmi známe. Vtedy si všimla ťažké železné dvere, vedela čo je za nimi a chcela sa tam dostať. Vykročila k nim, snažila sa ich otvoriť až ...