Dar noci ll

30. Kapitola

Alice si práve čítala SMSku od jej rodičov.

Všetko najlepšie k narodeninám, prajeme ti len to najlepšie a aby si, si už nikdy nemuseli prejsť niečím čo ti nebude príjemné.

S láskou Otec a Mama.

Alice bola šťastná, už skoro rok žila v sídle Comerovcov a bola najšťastnejšia na svete. Stále mávala nočné mory, s toho čo sa udialo v inštitúte, prišla o veľa ale teraz mala lásku, tých ktorých tak veľmi miluje.

„Všetko najlepšie princezná." Povedal Theo, ktorý stál medzi dverami. „Milujem tvoj úsmev, Alice." Alice sa otočila a skočila mu do náručia a pobozkala ho na líce. „Konečne si tak stará ako ja." Povedal Theo a položil ju na zem.

„Mimochodom pristane ti to." Alice sa zatočila v čiernych kvetových šatoch na hlave mala čelenku s ruží a voňala ako jazmín. V tvári nemala strach len radosť a svoje narodeniny si sa chytala užiť si naplno, bolo ešte ráno no vedela že tieto narodeniny bude s tými, ktorých ľúbi a nebude musieť mať strach ako pri svojich osemnástich narodeninách.

„Mali by sme ísť dole." Povedala Alice a chytila Thea a ruku. Pri krbe dolu v hale ju čakala osoba, pri ktorej sa jej vždy rozbúchalo srdce. Rozbehla sa k nej, sadla si jej na kolená a vášnivo ju pobozkala.

„Takže devätnásť hmmm." Povedal Zach a zatočil sa spolu s Alice na vozíku, ku ktorému bol pripútaný. Prízemie, kaštieľa prispôsobili tak aby sa vozíčkar mohol pohybovať po celom poschodí.

„Som už moc stará pre tebe?" ironicky zhodnotila Alice.

„Ty stará nebudeš nikdy." Povedal Zach, ktorý to nemyslel len obrazne ale doslova Alice, bola s časti upír čiže prestala starnúť. Mal s toho strach ako s ňou bude môcť žiť, keď on bude mať osemdesiat ona bude mať stále devätnásť. Teraz sa snažil myslieť len na jedno chcel byť šťastný pretože jeho láska mala narodeniny.

„Nechcem vám prekaziť tieto zaľúbené lichôtky ale vonku máme tortu len aby sa nepokazila." Povedal Theo a rozbehol sa na záhradu, k fontáne. Bol síce deň no Theovy od prebudenia už slnečné svetlo nevadí, môže sa voľne pohybovať po svete aj cez deň. Po rokoch žitia v tme si užíva každý chvíľu, ktorý môže stráviť na teplých lúčoch.

Sadli si za stôl a Alice sfúkla sviečky. Jediné čo si priala bolo aby táto chvíľa trvala večne. Stále mala úzkosť s toho že sa kedykoľvek mohlo niečo pokaziť ale žila prítomnosťou. Užívala si každý chvíľu zo svojou láskou Zachom, najlepších priateľom a ochrancom Theom a rodičmi. Theo sa postavil a podal Alice, zabalenú škatuľku.

„Ďakujem." Otvorila ju, no Zach jej zabránil sa pozrieť dnu.

„Ešte skôr, kým to otvoríš. Chcem niečo povedať. Chcem sa niečo spýtať." S náprsného vrecka vytiahol červenú škatuľku, v ktorej bol prsteň s drobným diamantom. „Nemôžem si kľaknúť ale chcem s tebou stráviť život, ktorý mi ostáva. Nikdy sme to nemali ľahké a nikdy to ľahké mať nebudeme ale Alice Masseyová vezmeš si ma za muža?" Alice chvíľu spracovávala to čo sa práve udialo a jej odpoveď bola jednoznačná „ÁNO." Vymenili si niekoľko bozkov a vtedy si Theo odkašlal.

„Gratulujem vám ale ešte je tu jeden darček, asi toto neprekoná ale úsmev na tvári ti zaručene vyčarí." Alice zobrala do ruky škatuľku, v ktorej našla malú fľaštičku v ktorej bola červená tekutina. Prekvapene sa pozrela na Thea.

„Je to Williamová krv s jedom, pre Zacha. Mám to už dlhšiu dobu ale myslel som si že by bolo vhodné ti to dať dnes. Ben prišiel s nápadom že ak by sa Zach premenil na upíra, vlastne hybrida, možno by mohol znova chodiť." Alice sa pozrela na Zacha a podala mu škatuľku.

„Theo má pravdu Zach, za pokus to stojí." ....

KONIEC

Prajem Vám všetkým šťastné a veselé Vianoce a všetko dobré v Novom roku.

Ako darček pod stromček som si pre Vás pripravila

poslednú kapitolu.

Som veľmi rada že ste môj príbeh čítali.

Dúfam že sa čoskoro stretneme pri ďalšom.

Šťastné a Veselé.