Dar noci ll

7. Kapitola

Alice a Zach sedeli v aute, pred inštitútom, slnko už skoro zapadalo a obaja mali strach v očiach.

„Alice, neverím tomu.“ Povedal Zach, ktorý neskrýval svoj strach.

„Je to overené, skúšali to, sám si povedal že inak sa dnu nedostaneme.“ Povedala Alice, ktorá tiež neverila vlastným slovám.

„Je to 150 rokov staré čo ak to už nebude fungovať? Čo ak naše telo bude reagovať inak ako v minulosti, predsa sa všetko zmenilo.“ Protestoval vyplašený Zach.

„Je to jediná možnosť dostať odtiaľ Simona. Sám si to povedal. Bol to tvoj nápad Zach.“ Snažila sa povzbudiť samu seba.

„Môj nápad ale asi najhlúpejší aký som kedy mal.“ Vydýchol si Zach.

„Zach, môžeme to odložiť na ďalší spln ale bude to stále viac a viac zložitejšie. Evelyn je teraz v meste a snaží sa vyhrať voľby, všetci čo sú tu sa dnes zmenia na vlkov a nikto nebude strážiť Simona, je to naša jediná šanca.“ Alice chytila Zacha za ruku a pevne mu ju stisla. Zach sa pozrel na ich prepletené ruky a potom sa zahľadel do Aliciných očí a prikývol, pretože vedel že má pravdu. Mal strach a bolo mu jasné že sa veľa vecí môže pokaziť ale už nikdy takúto šancu nedostanú. Zach sa natiahol na zadné sedadlo, kde bol batoh, s ktorého vybral dve striekačky s hnedou tekutinou. Pozrel sa na Alice, ktorá len prikývla. Obaja už cítili, že ich vlčia podoba sa čo chvíľa prederie von čo bol najvyšší čas užiť liek. Zach otiahol Alice vlasy s krku. Nahmatal jej žilu a vpichol jej sérum, ktoré vymysleli pred 150 rokmi. Alice sťažka prehltla. Zach si aj sebe vpichol sérum a obaja sa na seba pozreli a čakali, kedy zbadajú prvého vlka.

„Mike a je ho partia akurát idú do bunkru, teraz máme šancu. Bez Mika to bude jednoduché.“ Povedal Zach a obaja vyšli z auta. Obom sa vynárali spomienky, na dobu keď tam boli naposledy, tiež sa podobne vykrádali aby si ich nikto nevšimol teraz sú tu robia presný opak. Celý komplex bol prázdni, každý premenení vlk bol buď v suteréne alebo vo svojej izbe čakal kým sa mesiac neschová. Do laboratórií sa dostali veľmi ľahko, no neraz prišiel ten problém. Prístup pre Zacha bol zakázaný a heslo nevedel. No snažili sa tam dostať po starom. Spinka na papier najlepší priateľ zlodeja, ako povedal Zach, keď sa ho Alice pýtala ako sa dostanú dnu. Hneď ako vošli do nosa im vrazil sterilný pach nemocnice. Zach sa snažil dostať do prvých dverí, kde mali byť papiere o tom v ktorej izbe je Simon.

„Mám to!“ vykríkol nadšene Zach. Alice sa na neho pozrela a čakala na odpoveď kam majú ísť.

„Je tam, kde ...“ Zach sa odmlčal, pretože vedel aké ťažké to bude pre Alice, Simon je v tej istej izbe ako bol aj Theo, čo znamená že jeho stav sa zhoršuje.

„Je tam, kde?“ trochu drzo zopakovala Alice, Zachové slová. Chcela čo najskôr vedieť kde jej je kamarát aby sa všetci čo najrýchlejšie odtiaľto dostali.

„Alice je v tej izbe čo ... čo bol aj Theo.“ Povedal nežne, bol si istý že Alice sa zosype.

„Dobre, aspoň poznám cestu aj ja. Ideme!“ povedala bez emócií. Zach ostal prekvapený s toho ako reagovala, pretože čakal presne opačnú reakciu. Zach sa za ňou bez slova rozbehol. Ako išli po chodbe Alice zacítila známy pach, ktorý však nepatril Simonovi. Alice zastala a rozhliadla sa po chodbe aby zistila odkiaľ ten pach vychádza.

„Alice, je všetko v poriadku? Nemáme čas. Simon ... nebude na tom dobre, keď ho dali tam, musíme ísť aby sme sa čo najrýchlejšie odtiaľto dostali.“ Naliehal Zach.

„Nie! Cítiš to?“ spýtala sa zaujato Alice, ktorá hľadela na veľké železné dvere.

„Čo mám cítiť? Ak sa pýtaš či cítim tú bolesť, ktorú mi spôsobilo to sérum tak áno cítim.“ Povedal Zach a snažil sa ísť ďalej, no Alice ostala stáť.

„Zach čo je za tými dverami?“ pomaly sa približovala k nim. Zach sa zadíval na dvere, ku ktorým sa Alice blížila. Zhlboka sa nadýchol a povedal.

„Alice musíme ísť ďalej. Simon nepočká.“ Trochu zvýšil hlas. Vedel čo je za dverami. Bola to márnica a to čo Alice cíti je Theové telo. Prešiel už nejaký čas a nechcel aby Alice videla to čo s jej lásky ostalo.

„Otvor tie dvere.“ Nereagovala na jeho slová, chcela sa len dostať dnu.

„Alice, nemôžem.“ Povedal smutne Zach. Alice sa rázne otočila.

„Chcem ísť za tie dvere.“ Už zúrila. Zach vedel že je tvrdohlavá a že ak sa za tie dvere nedostane môže mu ublížiť a sama by sa s tohto bludiska nedostala. Zach otvoril dvere a vošiel dnu. Jeho očakávanie sa stalo realitou. Na železnom stole ležalo Theove telo.

„Nemala by si ísť dnu.“ Povedal pomaly Zach, no Alice rýchlo vošla dnu. Keď zbadala nehybné telo na striebornom stole, s ktorého vychádzalo niekoľko hadičiek, podlomili sa jej kolena. Theo vyzeral presne tak ako si ho pamätala, čas sa ho akoby vôbec nedotkol. Jediné čo v Theovi nebolo je život. Ktorý vyhasol už pred niekoľkými mesiacmi. Zach hneď pribehol k Alice a objal ju. Alice sa celá triasla. Po chvíli sa priblížila k stolu aby sa na Thea mohla pozrieť zblízka.

„Čo, čo mu to robia?“ spýtala sa Alice, uplakane.

„Neviem, mali by sme isť.“ Povedal Zach, snažil sa znieť čo najviac pokojne ale vôbec sa tak necítil.

„Prečo je tu takto? Prečo ho nepochovali? Čo sním robia?“ pýtala sa uplakaná Alice, ktorej hlavou prechádzalo množstvo ďalších otázok, ktoré nedokázala vysloviť. Zach nevedel čo presne sa tu deje a netušil prečo práve na to potrebovali mŕtve telo, ktoré nemalo stopy po zápale po vlčom jede. No vedel jedno, musia čo najrýchlejšie vypadnúť, lebo ich chytia.

„Alice?“ povedal Zach po cvíli, vyplašene. Alice sa pomaly otočila a rozklepali sa jej kolená, pretože ...