Tá problémová a ten arogantný

13.🌸

Celú noc som oko nezavrela. Táto dovolenka je zlá. Veľmi. Chcem odísť. Ďaleko od Sebastiána. Nemôže ma milovať...
Nesmie! Nechcem mu ublížiť. Už nechcem ubližovať...
Bude lepšie ak s nim nebudem sama. Nechcem ani hovoriť s nim.
Radšej.

***

Rodičia dnes odišli na výlet. Ja, Seb, Teta Ema a Mia sme ostali.
Ja som sa vyhovorila, že mi je zle. Aj keď nebolo..
Proste som nechcela byť so Sebastiánom. A už vôbec nie sama.
No radšej sama ako s ním.
Aspoň si zaspomínam na staré dobré časi keď som bola celé týždne zavretá v izbe.

Vyliezla som z izby, keď som zacítila hlad. Zišla som do jedálne a najedla sa. No nebol to ten pravý hlad. Naložila som si maly kúsok kuracieho mäsa a k tomu šalat. Zabralo mi to možno pol taniera.

Znova som sa zavrela na izbe a rovno som si to namierila na balkón. Zapalila som si cigaretu a rozmýšľala. Nad životom. A to je práve to čo som nemala robiť.
Moje životné prekliatie je to, že keď sa príliš zamýšľam nad životom, tak ma chyti depresia. Práve keď som zahasila cigaretu tak mi vypadla prvá kvapka slzy. Chcela som ich zadržať. No iba chcela.
Nevydržala som to a rozplakala sa.

Keď som započula ako sa dvere otvorili, tak som rýchlo zotrela slzy. No oči som mala aj tak červené.

"Ty si plakala?" sadol si na postel.
"Nie!" odpovedala som rázne. Smrkla som a rýchlo sa premiestnila do kúpeľne. Buchla som dvermi a znova som sa zviesla po dverách dolu na studenú dlážku.

*klop, klop*

"Laura? Otvor!" povedal ustarostnene.
"Laura!" znova zakričal keď som neodpovedala.

» FLASHBACK «

Rozplakala som sa ako malé dieťa. Ako to mohol spraviť? Ako?
Nenávidim ho!
No zároveň milujem.
Najhoršia kombinácia.

Zavrela som sa v kúpeľni a zosunula sa na studenú podlahu. Plakala som.
Buchal na dvere a prosil ma. Ospravedlňoval sa. No bolo už neskoro.
Nechcela som to spraviť... No stalo sa.

» END «

Každým úderom na dvere a každou prosbou som mala chuť viac a viac plakať.  Neviem prečo ale zrazu som otvorila dvere. Môj pohľad smeroval na  Sebastiána ktorý sa opieral o zárubeň.

"Laura..." skočila som mu do rečí.

"Daj mi pokoj! Nemôžeš ku mne nič cítiť! Rozumieš?!" kričala som a nevedela som sa zastaviť.
"Laura upokoj sa!" schmatol ma za ramena a jemne so mnou potriasol. Ja som to nevydržala a podlomili sa mi kolena. Sebastián ma našťastie rýchli reflex a preto ma chytil skôr ako keby som spadla.
Obmotala som svoje ruky okolo jeho krku. On ma rýchlo zobral na ruky a odniesol do postele. Kde som v jeho náruči zaspala.
Nestalo sa to prvý krát, čo sa mi podlomili kolená. A vždy, keď sa to stane, tak rýchlo zaspím. Stáva sa mi to vtedy keď som na pokraji nervového zrútenia.

***

Našťastie som sa zobudila až ráno. Síce som cítila ako Sebastián odišiel ale potom sa znova vrátil. Pozrela som sa na hodinky a zistila, že je 8:34. Až keď som sa otočila na druhú stranu. Zistila som, že Seb nie je pri mne.
V tom vyšiel Sebastián von z kúpeľne. Uterák mal okolo pásu a ja som neodolala pohľadu na jeho vypracované telo.
Milujem chlapov ktorý majú vypracované brucho. Je to také... Awww.

"Utri si slinu bejby." povedal so smiechom.
"Po prvé žiadna slina a podruhe... Bejby? Robíš si srandu? Je to to najhoršie oslovenie aké môžeš dať žene." odpovedala som mu rázne.
"Mala by si mi ďakovať a nie ma chytať za slovička." sadol si ku mne na kraj postele.
"Prepáč máš pravdu. Ďakujem za to, že si ma nenechal spadnúť. A že si ma uložil." rýchlo a potichu som zo seba vypľula.
"Nemáš zač." víťazne sa usmial.
Za to ja som cítila ako mi stúpa červeň do líc.

Presunuli sme sa k raňajkám no ja som nemala vôbec hlad.
S rodičmi sme sa rozprávali o tom ich výlete. No viete ani ma to nezaujimalo. Pýtala som sa len zo zvyku.

Následne sme boli celý deň na pláži. Ja som sa bola iba pár krát namočiť. Nejak som nemala chuť byť vo vode.

***

Celý deň mi bolo blbo takže som len na večeri zjedla kúsok ovocia.

"Nechceš sa ísť prejsť na pláž?" spýtala som sa Bastian.
"Hm.. Môžme." mala som chuť sa prejsť ale nie sama.

Len tak sme sa prechádzali a rozprávali sa. Rozprávali sme sa o všetkom a zároveň o ničom. Smiali sme sa na Sebastiánových príhodach z dectva. Zabočili sme a ja spolu s mojou nešikovnosťou som narazila do niekoho.

"Oh prepáčte nechcela som.." zodvihla som pohľad a videla som osobu do ktorej som narazila.
"Nie nie to je moja..." obidvaja sme sa zasekli a nemo sme na seba pozerali.

"Thomas...?" spýtala som sa neveriacky.