Tá problémová a ten arogantný

3.🌸

Ani neviem ako som zaspala na pohovke.
Keďže som nechcela rušiť Sebastiána.

Ráno som sa zobudila na dupod nôh. Keď som otvorila oči, zistila som že sa dole schodmi valil Sebastián. Držal sa za hlavu a obzeral sa aby zistil kde sa nachádza.
Svoj pohľad zastavil na mne na gauči.
"Kde som?"
"No tipni si!"
Posadila som sa na gauč a Bastián prišiel bližšie ku mne. Pozrel sa mi do oči a povedal:
"Ak sa toto niekto dozvie..."
Nedopovedal lebo som mu skočila do rečí.
"Tak čo? Hm..? Zabiješ ma? Nebuď smiešny!"
"Nie, tak zažiješ peklo na zemi!"
Bral sa na odchod no tou vetou ma uplne nahneval.
"Obyčajne 'Ďakujem' by úplne stačilo! Správaš sa ako úplný debil a to si v mojom dome!"
"A začo ti mám ako ďakovať?!"
"Žeby za to, že som ťa tam na ulici nenechala vykrvácať? Že som ťa zošila a ošetrila?! Napríklad?!!!"
No na to neodpovedal a odišiel. Samozrejme nezabudol buchnuť dvermi tak, že sa celý dom zatriasol.
"To je taký idiot!"
Povedala som si pre seba.
Keď som sa pozrela na hodiny tak bolo 6:45.
No mam ešte čas do 7:20. Začala som sa pripravovať. Spravila som si raňajky a spravila si hygienu. Následne som vošla do izby a: "Pane-bože! To on čo robil v tej posteli?! Ako ani ja tak nerozburdam postel! Auu.." potkla som sa o vankuš. Aj keď to nebolelo tak som to povedala. Je to môj zvyk.
"... No aha, ešte aj vankúš je na zemi!" zohla som sa a dvihla ho zo zeme.
Spravila som postel a prezliekla sa. Rozmýšlala som nad niečim sexy aby som Bastiána vyprovokovala. Vybrala som zo skrine zvisle pásikované bielo-modré body s veľkým výstrihom. A keď hovorím veľký tak myslím NAOZAJ VEĽKÝ! Dala som si biele rifle a čierne Old school Vansi. Nezabudla som ani na push-up podprsenku aby moje prsia vyzerali väčšie.

***

Vošla som do triedy a sadla si na svoje miesto kde budem sedieť celý rok. 3min. Pred zvonením vošiel Bastián. Už som sa "bála" že nepríde.
"Čakám ospravedlnenie za to ráno." povedala som.
"Tak to sa nedočkáš." povedal Bastián s pokojom v hlase.
"Čo máš za problém?!" už ma fakt začal srať.
"Ja žiadny." ten jeho pokoj v hlase ma zabíjal.
"Tak sa nechovaj ako decko!"
"A ty sa nehraj na niečo co nie si!"
"Ja sa na nič nehrám!"
Nahol sa ku mne a povedal:
"Bojíš sa ma! Vydno to na tvojich očiach." povedal tichšie než bolo nutné. No ja som ho počula.
"Nebojím sa." nebála som sa ho tak prečo to hovorí.
"Tak to dokáž!" vyzval ma.
Ja som sa šibalsky usmiala a sadla si na neho obkročmo a zavrtela sa na jeho kamarátovi. Vydela som ako bol prekvapený aj keď sa to snažil zakriť.
Nahla som sa k jeho uchu a povedala:
"Toto si nečakal, pravda?" kusla som mu do lalôčka a zišla z neho dole lebo prišla učitelka. Tie pohlady som ignorovala. Videla som na chalanoch čo sedeli za nami ako sa snažia zadržať smiech. Bastián sa postavil a odišiel nevedno kam.
"Dnes nemám náladu na vaše priblblé pubertiacké reči, tak máte volnú hodinu." povedala ucitelka ANJ. Využila som to a hneď sa otočila ku chalanom.
"Som Laura, teší ma." nastavila som ruku. Chalan s blond vlasmi mi podal ruku a povedal: "Charli. Teší ma Laura." snažil sa zapôsobiť no nemal šancu. "Jack. Teši ma." povedal druhý.
"Aj mňa teší chalani. Vy sa dobré poznáte s Bastiánom?"
"Sme jeho dobrý kamoši." povedal Charli

Povedali mi pár informácii o ňom. Napríklad to, že odíde z hodiny je bežne.

Skončila hodina.

***

Škola je za mňou a Bastián sa celý deň neukázal. Dnes nebola v škole ani Al (Alica) pretože má nádchu. A ešte dlho v škole nebude. Opustila som priestori školy a uvidela Bastiána. Ani neviem prečo ale išla som za ním. Stál tam sám a pozeral do mobilu.
"Prečo si nebol v škole?"
On len mykol plecami.
"Vážne? Nič nepovieš? Fajn."
Povedala som a odišla. Po pár metroch som počula ako Bastián kričal.
"Dúfam že ma budeš s Alicou ohovarať cez Facebook."
"Ty si taký debil! Prečo by som mala?!"
"Lebo si žena?"
"Si blázon."
"Povedz niečo čo neviem.."
Prekrútila som očami a odišla.

******
Keď som prišla domov tak nik nebol doma. Nečakane. Zobrala som nothebook a zapla facebook. Svietila mi tam kontrolka ktorá mala znamenať že má niekto chce mať za priatela. Rozklikla som to a videla som:
"Pouzivateľ Sebastián Richardson vám posiela žiadosť o priateľstvo"
Váhala som no nakoniec som dala potvrdiť.

Zapla som si telku a pozerala serial.
Keď som sa pozrela na čas tak bolo 21:21.
To tak dlho som pozerala serialy?!
Zašla som do kuchyne a spravila si toast. Zjedla som ho a išla si lahnúť.
No este predtým som zapla mobil a prisla mi správa.
'Príď do parku o 22:00. Buď presná!'

Bola od Bastiána. Najprv som nechcela no potom som išla. Bolo 21:55 keď som prisla do parku. Sadla si na lavičku a vytiahla cigaretu. Zapalila som ju a potiahla som si.
"Čím dlhšie ťa spoznávam tým viac si skazená."
Strašne som sa zlakla keď som ho uvidela za sebou.
"No vidíš..."
"Fajčíš?"
" Tipni si!" vyzvala som ho. Ponúkla som mu cigarety a on si zobral. Zapálil si a potiahol.
"Ako dlho?"
"Podla toho čo." šibalsky som sa usmiala a žmurka som naň.
"Myslím cigarety. No aj to druhé ma zaujíma."
"No to máš smolu lebo to druhé sa nedozvieš."
"A to prvé?"
"Záleži na tom?" fajčím odkedy moji rodičia začali tak pracovať.
"Keď nechceš tak nehovor."
Potiahla som si s cigarety a povedala.
"Ani nepoviem" a fukla som mu do tváre.
"O čom si chcel hovoriť?" povedala som.
"O tebe. Chcem aby si mi niečo o sebe povedala." povedal priamo a sebavedomo.
"Tak to máš smolu lebo ja ti nič nepoviem. Robíš to tak stále?"
"Čo?"
"Najprv zistíš od svojej sexuálnej bábiky, ktorá urobí všetko čo povieš na slovo čo sa len dá a potom ju prefikneš?"
Zasmial sa.
"Čo ti je vtipné Bastián?"
"Bastián?" pozrel sa na mňa s pohľadom zabijáka.
"Máš s tým problém, zlato?"
"Tak mi hovoria priatelia."
"A ja medzi nich nepatrím? Mimo to, neodpovedal si mi na otázku."
"Vlastne, áno patríš. A nie, nerobím to tak. Zaujímaš ma. Iné mi povedia o sebe všetko bez toho aby som sa pýtal no ty nie." teraz som sa zasmiala ja a postavila som sa oproti nemu a prsty som mu zaplietla do vlasov.
"O mne sa toho vela nedozvieš. Ja som tá problémova, tá čo sa nazaujíma čo si myslia iný. Budeš musieť bojovať."
Žmurkla som a odišla.