6.🌸

7.7K 293 2
                                    

Ráno som sa zobudila na ten hnusný zvonček. Zišla som dole a otvorila dvere.
Neverim. Stoji tu ON.
"Čo chceš?!" povedala som a zývla. Bola som nenamalovaná, strapatá, unavená a v pyžame.
"Teba!" povedal vážne a vstúpil dnu.
"Bastián zobudil si ma, bola by som rada ak by si mi povedal, čo chceš a vypadol!"
"Veď som povedal. Teba." zopakoval.
"Hahaha. Teraz vážne." začal ma srať.
"Okej. Je mi to trochu proti srsti. No ale dozvedel som sa, že máš z nemčini čisté."
"Áno mám." mám babku v nemecku a keď som bola menšia tak som chodila aj na mesiac ku nej.
"No a ja z nemčini prepadám... A tak.. Mi napadlo... Či... No... Vieš... Či by si.." nervózne sa škrabal za hlavou a začal koktať.
"Či by som ťa to nenaučila?"
"Hej." povedal rýchlo a ticho.
"Nemám problém. Kedy a kde."
"Dnes u mňa o 14:30."
"Okej. Maj pripravenú učebnicu, aby som ťa mala z čoho učiť."
"Dobre, tak pridem po teba. Maj sa."
A hneď aj zmizol.

**********

Samozrejme, že som nestíhala. Keďže som si hneď ako odišiel ľahla naspäť do postele. Rýchlo som zobrala kabelku a dala si do nej kľúče, mobil a peňaženku a išla som pred dom kde ma už asi 5 minút čakal Sebastián. Stál tam opretý o auto.
"Už som si myslel, že tu nebývaš."
Ja som len sadla do auta.

***

Prišli sme ku nemu a začali.
"Dáš si niečo na pitie? Alebo si hladná?"
"Vodu. Ďakujem. Nikto nie je doma?"
Nemohla som sa vynadivať na jeho vilu.
"Nie."
Išli sme do izby.

*** (po 1hod.)

"A preto tu je minulý čas. Počúvaš ma vôbec?" povedala som.
"Ak mam byť úprimny tak ma to prestáva baviť už asi posledných 60minút."
"Uhh... Si nemožný." dala som si tvar do dlani.
Pozrela som sa naňho a pomaly som sa začala približovať. Viem, že to budem lutovať. Ale tak žijeme len raz. A tie jeho plne pery... sú legálne vobec?!
Pobozkali sme sa.
Áno prešlo to aj ďalej.
Lahol si na mňa (nie doslovne) a začal mi vyzliekať triko...

***

Ležali sme vedla seba a oddychovali.
Nahla som sa aby som ho pobozkala.
Chcela som si lahnúť na jeho hruď, no ako som dvihla ruku, aby som mu ju dala okolo trupu, tak ma zastavil.
"Seba.." nestihla som dopovedať.
"Nepytaj sa!"
"Ale..." znova som nestihla.
"Proste to nemám rád!" cítila som v jeho hlase ako sa snaží nekričať.
To snaď nemyslí vážne. Teraz sme spolu mali sex a jemu vadí to že sa ho chcem dotknúť?
Dvihla som sa a hladala oblečenie po zemi.
"Čo robíš?" opytal sa keď som sa začala obliekať, tak rýchlo ako to len šlo.
"Obliekam sa?!"
"To vidím. Ale prečo?" posadil sa na postel a oprel sa o čelo postele.
Neodpovedala som. Len som chytila kabelu a išla dole aby som sa obula.
"Kam ideš?"
"Domov!" otvorila som dvere a chcela odísť, no vo dverách som sa otočila.
"Daj mi vedieť keď dospeješ."
Zavrela som dvere a slzy som nevedela udržať. Ale nechápala som prečo. Veď za posledný rok som mala viac chalanov na jednu noc, než on v celom živote.
Zobrala som mobil a vytočila som Alicine číslo.
"Potrebujem ťa." povedala som ticho
"Príď ku mne, dvere su otvorené."
Hneď na to som zložila a rozbehla sa k Al.

**********
"Zlato čo sa stalo. Prečo plačeš?" Al na mňa vybehla hneď ako som zadychane otvorila dvere.
"No vieš..."
Všetko som jej vyrozprávala. A to do detailov.

"Dievča, ty si sa zamilovala." povedala a ja som sa na ňu neveriacky pozrela.
"Až po uši." dodala.
"Nemonžné! Ja ho nenávidim!" hneď ako som sa spamätala som jej odporovala. Ja a milovať Seba?! Nemožné!
"Ale áno! Tak potom prečo plačeš?"
"Lebo sa chová ako debil." povedala som potichu no ona ma aj tak počula.
"Takže plačeš kvôli nemu."
"Ja neplačem kvôli chlapom!"
"Viem, že posledný kvôli ktorému si plakala bol Thomas. No to je už preč. Nevrátiš to. Povedala som ti to už 100-krát. Prečo si nechceš nájsť niekoho?..."
"Alica..." skočila som jej do rečí a otrávene som jej chcela naznačiť že už stači.
"Prečo to s ním aspoň neskúsiš?"
"Al dosť!"
Nastalo ticho.
Prečo tu pletie kurva Thoma? A prečo to s ním mám skúšať keď viem že to nema cenu.
"Prepáč Al. Vieš, že Thomas je pre mňa tabu. Okrem toho vieš prečo ho nechcem."
"Máš pravdu trochu som to prehnala."

Ďalej sme sa rozprávali o všetkom a zároveň o ničom. Až som sa rozhodla ísť domov.
"Sľúb mi že o tom budeš rozmýšlať."
"Sľubujem. Maj sa."

Odišla som od Alici.
Doma som sa najedla a sprvila si svoju rutinu.
Ľahla som si do postele a rozmýšlala čo mi Alica povedala.
Až nakoniec prišiel ten dlho očakávaný spánok.

Tá problémová a ten arogantnýWhere stories live. Discover now