Tá problémová a ten arogantný

11.🌸

Deň sa ako každý iný tiahol veľmi pomaly. V skratke.
Išli sme na raňajky, prezliekli sme sa do plaviek, išli sme na pláž, jedli sme obed, znovu sme šli na pláž.
Momentálne sa pripravujem na večeru.

"Tá kúpeľna nie je iba pre teba!" s klopaním na dvere hovoril Seb.
"Veď už idem!" zakričala som. Ten chalan by mal vedieť, že jemu to často trvá dlhšie ako mne. A ja mu to aj rovno poviem. Otvorila som dvere od kúpeľne a videla som, ako sa Seb opiera o zárubňu.
"Konečne." povzdychol si.
"Tebe to väčšinou trvá dlhšie, aby si vedel."

Presunuli sme sa na večeru kde som si dala cestoviny. Nasledujúci plán bol že dnes pôjdeme oslavovať že sme na dovolenke. Ak mám byť úprimná, tak na alkohol sa dnes necítim.

Po večeri sme si išli sadnúť a hneď bol pri nás aj čašnik. Všetci si objednali tvrdé, no keď prišiel rad na mňa, tak som si objednala iba strik s vínom. Všetci vrátane mojich rodičou sa na mňa divne pozreli.
"Čo?!" hneď sa každý vrátil k téme.
"Idem si zapaliť. Ideš?" nahol sa ku mne Sebastián a zašepkal mi do ucha.
"Nemôžem." odpovedala som smutne lebo som naozaj mala chuť.
"Prečo?"
"Otec ma dobrý čuch. Zabil by ma."
"Veď máš 18." vtedy som si to uvedomila. Veď oni mi nič nemôžu. Mám 18. A okrem toho je to aj ich chyba, že fajčím.
"Máš pravdu. Ideme." postavili sme sa a už už som si myslela, že nikto si to nevšimne, keď v tom sa práve môj otec ozval.
"Kam idete?"
"No... Uhm.. My..." začala som koktať.
"Ja idem fajčiť a s Laurou máme tému, ktorú chceme dokončiť." moje koktanie prerušil Seb.
Otec nič nepovedal, za čo som bola rada.
Vyšli sme pred rezort a Sebo vytiahol cigarety.
"Ďakujem." jemne som sa usmiala a vybrala som cigu.
"Za čo?"
"Že si tak pohotovo reagoval."
"Neďakuj, pamätaj." zapalil si cigaretu a ja som zopakovala to iste.
"Toto som potrebovala." vyfukla som ten sivy obláčik dymu, ktorý ma vždy dokázal tak upokojiť.
Sebastián sa iba zasmial.
"Čo sa smeješ?"
"Ako dlho si nemala cigu?"
"Asi 4-5 dni."
"By som zomrel." začali sme sa smiať ako retardovani.

***

Sebastián to trochu, teda nie trochu ale uplne, prehnal s alkoholom. Ledva sa dotackal do izby.
"Bože ty si dokonala." povedal ked som ho posadila na postel.
"Hej ja viem. Povedz mi niečo čo neviem." dala som mu dole tričko a on spadol na postel ako vrece zemiakov.
"Sebastian no tak spolupracuj trochu."
Začala som mu rozopinat opasok a ked som mu stiahla dole nohavice tak moje oči videli nemile prekvapenie. Sebastiána muselo vzrušiť to, že ho vyzliekam.
Keď som ho už konečne vyzliekla tak som prešla ku šatníku a vybrala si nočnu košielku.
Pre istotu som sa otočila chrbtom k posteli a tak sa začala vyzliekať. Keď som už mala košelu na sebe tak som ucitila paže na mojom pase.
"Sebastián.." zamumlala som keď ma uväznil vo svojom náruči.
"Si dokonala." tvár si zakryl v mojom krku.
"Tak dokonalá. Nechcem byť už nikdy bez teba." mumlal mi do krku a zanechaval tam jemne bozky.
"Chcem aby si bola iba moja. Neviem bez teba žiť Laura. Ľubim ťa." skoro som mu ani nerozumela lebo bol dosť opity. No poslednú vetu by počul aj hluchý.
Stála som v Sebastianovom objati ako obarená.
"Sebastián si opitý." šťuchla som doň a on si ľahol do postele a zaspal.
Na mňa však spanok nešiel a jeho slova sa mi v hlave ozývali ešte dlho. Myslel to vážne? Alebo z neho hovoril akohol? Vymýšlal si?
Hovori sa, že alkohol vám pomôže povedať alebo urobiť niečo na čo, keď ste triezvy, nemáte odvahu.
Ale či to je aj teraz takto...