Svedok

13. kapitola

Čo prosím? Casanova? A kto to, do riti, je? Tyká mi, takže ma asi pozná. Nerozumel som ničomu v tejto zvláštnej správe, ktorá mi pred pár sekundami prišla. Možno je to len omyl. Vzal som mobil a naťukal odpoveď: 'Kto si?' Naschvál som mu tiež tykal. Keď on mne, tak aj ja jemu. Ďalšia SMSka prišla takmer okamžite.

'Ten koho hľadáš.'

Dobre buď som sprostý ja alebo on. Prečo hovorí v hádankách? Čo odo mňa chce? A kto to je? V hlave mi vírilo množstvo otázok, ale nenachádzal som na ne žiadne odpovede. Nevedel som čo napísať a tak som sa zmohol len na jednoslovnú otázku: 'Čo?'

'Hľadáš predsa svoju lásku, nie?'

Teraz už naozaj vôbec nechápem. Akú lásku? V tej chvíli mi to napadlo. Bridgette! To je ten hajzeľ, čo ju uniesol. Hneď som nahnevane napísal to, čo ma teraz najviac zaujímalo: 'Kde je?'

'Za chvíľu ju uvidíš ak chceš a budeš nasledovať moje príkazy.'

Konečne nejaká konkrétna odpoveď. Bol som ochotný spraviť čokoľvek a to som mu aj napísal: 'Čo mám urobiť?'

'V prvom rade nikomu nevolaj, nepíš ani nič nehovor. Tvoj mobil mám pod kontrolou, vidím každú tvoju aktivitu, viem o tebe všetko takže nič neskúšaj. Moji ľudia ťa sledujú a vďaka tomu viem o každom tvojom kroku. Viem o tom ako nechápavo sa práve teraz tváriš, že stojíš s autom pod takmer 50-ročnou lipou a viem aj o tom, že tam je zákaz zastavenia. Aký rebel.'

Pozrel som sa na cestu a naozaj predo mnou stála značka zakazujúca zastaviť tu. Predtým som si ju nevšimol. To ma však teraz nezaujímalo. Vystúpil som z auta aj s mobilom v ruke a rozhliadol sa po okolí. Chcel som nájsť toho kto ma sleduje, ale nikoho som nevidel. Zrazu som počul zvuk oznamujúci príchod ďalšej SMSky.

'Nenájdeš ich. Sú to bývalí policajti a vojaci a vedia ako sa skryť.'

Z tej správy išiel strach. Ako to že o mne toho toľko vie? Bolo to desivé. Vrátil som sa teda do auta a rýchlo mu odpísal: 'Dobre, to bolo po prvé a čo je ďalšie?'

'Musíš spraviť to čo ti poviem. Ak odmietneš alebo ma nejakým spôsobom neposlúchneš, zabijem ju. A ver mi nebude to bezbolestná smrť, bude sa zvíjať v kŕčoch a umierať pomalou a nepríjemnou smrťou.'

Ten človek je psychopat, tým som si istý. No bol som ochotný urobiť čokoľvek čo mi prikáže. Napísal som mu teda správu: 'Čo mám spraviť?'

'Pošlem ti súradnice miesta, na ktoré prídeš. Tam dostaneš ďalšie pokyny. A nezabúdaj, o nič sa nepokúšaj.'

Krátko po tejto správe prišla aj druhá so súradnicami. Našiel som si to miesto v aplikácií a zistil, že cesta tam mi potrvá niečo cez polhodinu. Podľa Googlu to je nejaká lúka pri opustenej továrni. Dokonalé miesto pre schovávanie rukojemníka. Ešte pred cestou som napísal krátku SMSku: 'Kde je nejaký dôkaz o tom, že ešte žije?' Potreboval som nejakú istotu a tú mi mohla dať len jej aktuálna fotka alebo nejaká hlasová správa, ktorá by mi potvrdila, že je v poriadku.

'Žiadny nemáš a ani nedostaneš. Musíš mi veriť.'

Vedel som, že od neho nič nezískam. Naštartoval som teda auto a šoféroval na miesto, kam ma viedla navigácia. V duchu som sa modlil, aby ju ešte nezabil.