Svedok

11. kapitola

Ráno som sa opäť zobudil dolámaný. Bridgette ku mne uprostred noci zase prišla a tak som si ustlal na zemi. Nino spal dole na gauči, takže o ničom nevedel. Keď som otvoril oči Bridgette ešte stále spala. Prezliekol som sa a zišiel dole. Asi päť minút po mne prišla do kuchyne aj Bridgette vo svojom ružovo-modrom pyžame.

"Už si hore?" spýtal som sa prekvapene.

"Nie ešte spím." zasmiala sa a pretrela si oči.

"Ha-ha..." napodobnil som sarkasticky smiech. "Z rána si strašne vtipná."

"Nesmej sa, pôjdeš nakupovať a po ceste môžeš aj vyvenčiť Plagga." povedala so spokojným úsmevom.

"A čo Nino?! On je tu nový, on by mal byť ten poskok." bránil som sa.

"On spí. Nebudem ho predsa budiť, aby išiel nakúpiť." vysvetľovala.

"Takže preto, že Nino je spachtoš, budem ja za každým nakupovať."  tvrdil som nahnevane.

"Nerozčuľuj sa, kocúr." zasmiala sa a brnkla mi do nosa.

"Kocúr?" nechápal som, no odpoveď som nedostal. Namiesto toho mi podala papierik so zoznamom a tašku.

......Neskôr......

Vracal som sa domov s nákupom a blázniacim sa Plaggom. Otvoril som dvere a odopol remienok okolo Plaggovho krku. Ten sa rozbehol a zmizol v kuchyni.

"Nemali tie vložky, čo ti kupujem zvyčajne. Tak som kúpil tieto, snáď budú dobré." povedal som cestou do kuchyne. Tam na stoličke sedel Nino a hladkal Plagga.

"Môžeš si ich nechať. Síce neviem, čo by si s nimi robil, ale môžeš." povedal a spokojne jedol nejaký keks, ktorý zrejme našiel v obývačke.

"Ako to myslíš?" nechápal som o čom tára. "A kde je vlastne Bridgette?"

"Odišla." sucho skonštatoval a ďalej pokračoval v jedení.

"Ako odišla?" spýtal som sa ešte viac zmätený než predtým. Veď von nechodieva aspoň nie bezo mňa...

"Autom." povedal pokojne. Tie jeho jednoslovné odpovede ma neuveriteľne vytáčali.

"Do riti, povedz mi čo sa stalo!" skríkol som a Nino pri tom jemne nadskočil.

"Dvaja chlapi prišli v menšej dodávke. Ten jeden sa predstavil, ale meno si už nepamätám. Povedal, že ju musia po nejakých nedávnych udalostiach previezť na iné bezpečnejšie miesto." zhrnul v skratke.

"Prečo mi o tom nikto nepovedal?" opýtal som sa zmätene.

"Odkiaľ to mám vedieť?" povedal s plnými ústami.

"Rečnícka otázka!"

"Upokoj sa, dobre?" ozval sa pokojne Nino. Mal som chuť mu jednu uvaliť. Bridgette niekam odniesli a on je s tým očividne úplne v pohode.

"Ako vyzerali?" spýtal som sa nedočkavo.

"Kto? Bridgette?"

"Nie! Tí dvaja chlapi čo sem prišli."

"Aha... Jeden bol odo mňa asi o hlavu vyšší, holohlavý, celkom namakaný. Ten druhý asi v našom veku, rovnaká výška, tmavé vlasy s modrými končekmi a rovnako modrými očami."

"Luka?" spýtal som sa prekvapene.

"Áno! Tak sa volal. Luka Cou..." snažil sa spomenúť.

"Couffaine?"

"Hej! Poznáš ho?"

"A ako vyzerala tá dodávka?"

"Obyčajná biela dodávka. Značku si nepamätám... Prečo?"

"Ďakujem..." povedal som a vzal mobil. Našiel som Lukovo číslo a zavolal mu, ale nedostalo sa mi odpovede. Zavolal som mu ešte niekoľkokrát ale ani raz mi to nezdvihol. Vytočil som ešte číslo IOSu a čakal.

"Pán Agreste, čo potrebujete?" ozvala sa Juleka na druhej strane.

"Ahoj Juleka. Mali dnes premiestniť Bridgette?"

"To je to dievča, ktoré strážite?"

"Áno. Tak čo si zistila?"

"Nič, žiadnu informáciu o transporte Bridgette Baker sme nedostali."

"Ale ako je to možné?" nechápal som.

"To neviem. Prepáčte, ale mám veľa práce." povedala a položila telefón.

"Do riti!" zanadával som.

"Čo sa stalo?" spýtal sa nechápavo Nino.

"Oni ju nepreniesli na bezpečné miesto. Oni ju uniesli!"