Krvavá mafia

I.

"Oci?" šepla som a pomaly vošla dnu do otcovej pracovne.

"Oci?!" znovu som šepla.

Stále nič.

Bol otočený chrbtom a sedel vo veľkom kresle oproti krbu, z ktorého vyžarovalo svetlo a teplo.

Podišla som k otcovi a vedľa neho stál malý stolík, na ktorom boli vyfajčené cigarety a samý popolník. Vedľa stolíka boli prázdne fľaše od alkoholu a rozbitý pohár.

Otcov obľúbený pohár.

"Oci, prosím ťa." šepla som a postavila sa pred ním.

Mal zatvorené oči a hruď bola celá od krvi.

Do očí sa mi nahrnuli slzy a zakričala som na plné hrdlo.

****

"Bexley! Ukľudni sa!" chytil ma brat, lebo som rozhadzovala rukami. Zase.

"David..." šepla som a rozplakala som sa.

"To nič.. bol to len zlý sen." tuho ma objal.

"Neverím tomu.." povzdychla som si.

"Čomu?" nechápal.
"Už 13 rokov sa mi o tom sníva." zosmutnela som.

"Dobre Bexley ja ťa chápem.."začal.
"..mala si len 6rokov a bola si dosť malá na to,aby si to pamätala." dokončil.

"Sakra! Kebyže o tom nesnívam tak by som si nič nepamätala!" zvýšla som hlas a vyskočila z postele.

"Ah, sakra.." hlavu som si zaborila do dlaní.

Našťastie maminu smrť si nepamätám, len toľko mi povedal brat, že vtedy som mala 3 roky a ďalej mi o tom hovoriť nechcel. Ani o tom nechcem vedieť. Nič. Po niekoľkých mesiacoch si otec našiel inú ženu, ale neboli spolu dlho a na to po roku zavraždili otcovu ženu. Potom po 3 rokoch zomrel. Zavraždili ho, ako aj moju vlastnú matku. Jedine brat mi ostal ako rodina. Bojím sa, že aj jeho stratím.

Neznášam túto 'mafiu'! Prečo som sa musela narodiť v mafiánskej rodine?
Prečo nemôžem žiť normálny život? Normálne chodiť do školy, nájsť si kamarátov, chodiť na párty a skrátka užívať si život?

"Bexley, David raňajky sú hotové." vyrušil ma Karlov hlas.

Karl je bratov najlepší kamarát. Áno, aj on je mafián.
Sú tu ďalší chalani, ktorý sú tak isto mafiánmi. Teo Tarewskij (21), Lucas Nelsen(20) , Ethan Nelsen(22) (Lucas a Ethan sú bratia) ,Karl Smith (26)a môj brat David Hudson(25). My všetci bývame v jednom dome ako 'mafiáni'.
Bohužial musím s nimi bývať pod jednou strechou, lebo mi brat nedovolí, aby som bývala sama. Má o mňa strach i keď už mám 19 a viem sa o seba postarať. Čo už.

"Hneď ideme." zakričal brat.
Postavil sa a podišiel ku mne, aby ma mohol objať.
"Kľud Bexley.. vieš, že ťa mám rád." venoval mi pusu do vlasov.
"Viem, David. Ja tiež." pousmiala som sa na neho a posunkom mu naznačila, že sa ešte osprchujem.

Rýchlo som sa osprchovala a umyla si vlasy.
Osušila som sa a vlasy nechala voľne sušiť. Obliekla som si čierne ponožky, tepláky, športovú podprsenku a mokré vlasy nechala voľne padať na ramená.

"Bexley trvá ti to dlho!" zahundral si Ethan.
"Drž hubu." pribehla som do kuchyne.

"Wauu..." šepol Teo, ktorý sa už raňajkami napchával a Lucas sa na mňa pozeral s otvorenými ústami.

A vtedy sa aj ostatní na mňa pozreli.
"Čo je?" povedala som chladne a podišla ku kuchynskej linke kde boli hotové lievance. Veľmi dobre viem, čo im je. Sú tu niektorí, ktorým sa určite páčim, len si to nechcú priznať, alebo chcú ma na jednorázovku? Bohvie.

Počula som chalanov o niečom šuškať a tak som sa otočila.

"Je nejaký problém?" nadvihla som jedno obočie.

"Nie." odpovedali všetci naraz okrem brata, ktorý pokrútil hlavou nad tým, že každý na mňa slintá.
Vtipné.

"Len vyzeráš sexy." priznal sa Ethan. Wau Ethan! Dobré vedieť!
"Ethan!" okríkol ho Teo.
"Veď má pravdu." pridal sa Lucas a Teo sa začal červenať.

"Chlapci prestaňte!" okríkol ich brat.
"Vďaka brááško!" chytila som si tanier s lievancami, poslala bratovi vzdušnú pusu a zbehla do izby.

"Za 30minút je tréning!" zakričal brat než som zavrela dvere izby.

Rýchlo som zjedla raňajky a prezliekla sa do čierných legín.
Zbehla som dole do pivnice kde zvykneme trénovať. Nepredstavujte si, že sú tam kladivá, nejaké stroje a typická pivnica kde 'pracuje' váš dedko.
Nie, je to normálna miestnosť kde sú matrace, umelé bábiky, bežecké pásy a podobne, skrátka ako telocvičňa.

Zažala som svetlo a vo dverách sa objavil Teo.
Teo je jediný chalan ,ktorý sa mi hrozne páči. Je odo mňa o dva roky starší. Na tvári mu vidno lícne kosti, má modré oči ako oceán a vlasy tmavej hnednej alebo skoro čiernej farby a ma ich jemne kučeravé. Je vysoký 180cm, ma vyšportované telo a je proste neskutočne sexy.
Jeho rodina pochádza z Ruska, čiže je ruský mafián. Viac o ňom neviem. Bohužiaľ.

"Nad čím rozmýšľaš Bexley?" krivo sa pousmial.

"Nad ničím." zapla som bežecký pás, ale on mi ho vypol.
Neskutočne rýchlo sa ku mne priblížil. Jeho krásne svetlé modré oči sa pozerali do tých mojich a čierné kučeravé vlasy mu padali do tváre.

Chytil ma za boky.

"Páčiš sa mi už od prvej chvíle." priznal sa a ja som zostala v šoku.

"Teo Tarewskij hlavne nesranduj." povedala som posmešne. Neverím tomu. Čo keď si zo mňa naozaj uťahuje?

Pozrel sa na mňa a naklonil sa k mojmu uchu.

"Ja nesrandujem bejby." šepol a opustil miestnosť.
Zostala som tam stát ako drevo a v hlave mi pobehovali rôzne myšlienky.
Čo to sakra malo byť?

Radšej som to neriešila a znovu zapla bežecký pás.

Po pár minútach som začula chalanov ako kričia na jedného druhého, možno im len preskočilo. Potom som počula kroky na schodoch ako niekto zchádza dole do pivnice.
Vypla som bežecký pás a vydýchla si.

"No čo je sestrička?" David sa usmieval od ucha k uchu.

Rukou som mávla, že nič a on len hlavou kývol.

"Čo keby si teraz odpočívala a kukala chalanov ako sa súperia navzájom?" navrhol brat.

"Netreba brácho, som v pohode." znovu som mávla rukou.
"Len..." začala som.

Brat viac spozornel.
"Čo len? Deje sa niečo? Ublížil ti niekto?" začal klásť tie typické starostlivé otázky.

"Nie.. len ide o Tea.." začala som a sadla si na sedačku vedľa bežeckého pása.

"Ublížil ti?!" zvýšil hlas a zaťal päste.

"Kriste! David! Hovorím, že nie!" zhúkla som. Rozmýšľam nad tým či mu mám povedať, že ide po mne alebo čo?

"Hovor..." šepol.

"No, chcela som toľko povedať, že asi ide po mne." konečne som to zo seba dostala.
"Ako myslíš?" hral sa na nechápavého. Určite vie o tom niečo a viem, že mi klame. Zase. Poznám ho už veľmi dobre.

"Nehraj sa na debila prosím ťa, určite ti niečo povedal, že sa mu páčim alebo bovhie čo." zasyčala som na neho.

Brat si povzdychol, otvoril ústa ,no nevydal ani hlásku.

"David!" štuchla som ho ľakťom.

"Máš prav-."

Zhora sa ozval hlučný výstrel.