Pondelok, 9. júl, 8:30
Konečne som sa dobre vyspala. A konečne som vstávala s dobrou náladou. Boli totiž dvojmesačné letné prázdniny. Otočila som sa na druhý bok a vtedy som si všimla, že Nicholas pri mne nie je. Tak som sa teda umyla a išla som ho hľadať. Našla som ho vonku s Agathou a Liamom. Práve napúšťali bazén.
,,Ty si vstala o pol deviatej? Neverím!" privítal ma s veselým úsmevom Nicholas. ,,Nuž, prekvapenie..." odpovedala som mu. ,,Vnútri na stole máte raňajky. Choďte a najedzte sa." prikázala nám Agatha. Tak sme teda išli dovnútra.
...
Asi okolo pol desiatej bol už bazén napustený, tak sme sa s Nicholasom išli prezliecť do plaviek.
---
Sedela som na stoličke pri bazéne a čakala na Nicholasa. Len som tupo hľadela do vody, keď ma v nestráženej chvíli Nicholas hodil do bazéna. No, nedá sa ani povedať, že hodil, skôr len tak jemne strčil. Za mnou skočil aj on. Vynorili sme sa nad hladinu a začali sme sa rehotať. Mal šťastie, že som mu seriózne nezačala nadávať, lebo ma strčil do studenej vody. Ja som to však brala ako vydarený žart. Keby sedel na tej stoličke namiesto mňa Nicholas, tiež by som mala chuť ho strčiť do bazéna.
Nicholas na mňa vyšplechol vodu a ja som mu to vrátila. Takto sme na seba špliechali vodu a oblievali sa minimálne polhodinu. Keď nás to už konečne prestalo baviť a už nás aj boleli bruchá od smiechu, len sme sa bezvládne opreli hlavami o kraj bazéna. Po chvíli ku mne Nicholas priplával bližšie a chytil ma okolo pása.
Nenapadalo nás nič, čo by sme mohli robiť. A ani sa nám nič robiť nechcelo, hlavne sme nechceli vyliezť z tej teplej vody, ktorú stihlo letné slnko príjemne zohriať. Po trochu dlhej chvíli sa ma Nicholas opýtal: ,,Máš rada leto?" ,,Milujem leto. Hlavne kvôli tomuto." usmiala som sa. ,,Ja som na tom podobne." súhlasne povedal Nicholas. Potom preplával predo mňa. ,,Si to najúžasnejšie dievča, aké som kedy stretol." povedal mi, hľadiac do mojich očí, a potom ma pobozkal. Bozky som mu vracala a Nicholas svojimi rukami prechádzal po mojom tele. Síce som sa bála, že nás Agatha s Liamom takto prichytia, ale v skutočnosti som si to užívala a snažila som sa nemyslieť na nič iné ako na nás dvoch.
Nicholas ma začal bozkávať na krku. Znova som zodvihla hlavu, zatvorila oči a zhlboka dýchala. Bolo to veľmi vzrušujúce...
---
Prešlo pár minút (vlastne sa mi to zdalo ako celá večnosť), keď sme zvnútra započuli Agathu s Liamom, ktorí práve vychádzali von, smerom k nám. Rýchlo sme sa od seba odtiahli a tvárili sa, že sa rozprávame.
,,Vylezte von, za chvíľu bude obed." prikázal nám Liam. Tak sme teda vyšli z bazéna, okolo seba si omotali uteráky a sadli si za stôl, ktorý bol na terase pod slnečníkom.
---
Po výdatnom obede sme si ľahli na deky a rozprávali sa.
,,Ako dlho si bol v Thajsku?" opýtala som sa Nicholasa na jeho cestovanie po svete. ,,Asi rok a pol. Celkom sa mi tam páčilo. V New Yorku som bol dva mesiace. Stretol som tam jedného sympatického chalana, s ktorým som si asi rok písal. V Kanade som strávil mesiac. Bývali sme v hoteli vo Vancouvri a deň pred odchodom sme sa išli pozrieť do Ottawy. Vo Francúzsku mi bolo najlepšie. Bol som tam dva roky. A veru som sa aj naučil niečo po francúzsky, také tie základné frázy. V Španielsku som bol len dva týždne, ale bolo tam super. Odkedy som bol v Španielsku, zapáčila sa mi španielska hudba. Mám rád hlavne Enrique Iglesiasa. V Nórsku som za tri týždne stihol ísť na dva koncerty, Marcusa & Martinusa a Kurta Nilsena. Vo Švédsku som bol naposledy, asi na 5 dní." začal mi vykladať Nicholas. Zamyslela som sa. ,,Nie, nie, nie. Naposledy si bol v Anglicku." opravila som ho so smiechom. Aj Nicholas sa zasmial. ,,Veru hej, máš pravdu. A teraz poď, užijeme si leto!" Vytiahol ma na nohy a vliezli sme do bazéna. Znova sme sa bláznili a šantili v bazéne ako malé deti. Nicholas odkiaľsi vytiahol vodnú pištoľ, napustil ju a začal po mne striekať vodu. Ja som sa mu nemala ako brániť, tak som na neho len špliechala vodu a otáčala sa mu chrbtom. Takto to išlo asi až do štvrtej poobede a potom sme z bazéna vyliezli. Osušili sme sa a Nicholas ma zaviedol ku kôlni, kde bol na drevených dverách zavesený terč na šípky - aj so šípkami. Nicholas ich vytiahol z terča a podal mi ich. ,,Dámy majú prednosť." odpovedal s úsmevom. Úsmev som mu opätovala a začala som hádzať. Spolu som nahrala 90 bodov. Nicholas len 40.
Šípky sme hrali až do pol siedmej. Potom nás to už prestalo baviť, tak sme sa išli navečerať a potom sme si znova zahrali Pravdu-Odvahu.
---
,,Pravda alebo odvaha?" opýtal sa ma Nicholas už tretíkrát. ,,Odvaha." Na jeho tvári som videla, že si pre mňa určite niečo nachystal. ,,Pobozkaj ma." Nicholas sa usmial. Určite bol zvedavý, či úlohu splním. Neváhala som, naklonila som sa k nemu a pobozkala ho. Vedy otvorila dvere Agatha a ja som sa od Nicholasa rýchlo odtiahla. ,,Prepáčte, neruším?" opýtala sa. Zrejme ma videla, ako som pobozkala Nicholasa.
,,Nie, v pohode..." odpovedal Nicholas s úsmevom. Agatha teda zatvorila dvere a s nejakými dvoma obálkami v ruke si k nám prisadla. ,,Prišli výsledky zo strednej v New Yorku." Agatha nám obom podala naše listy. My sme ich rýchlo schmatli a otvorili v nádeji, že nás prijali.
Úsmev mi zmizol z tváre. List sa začínal slovami ,,Je nám ľúto...". Hneď mi bolo jasné, že ma neprijali. Ale čo Nicholas?
,,Neprijali ma." oznámil smutne. ,,A čo ty?" opýtal sa ma. Pokrútila som hlavou. ,,Ani mňa."
Po chvíľke smutného a depresívneho ticha sa nás Agatha opýtala: ,,Nechceli by ste ísť zajtra do Anglicka?" Obaja sme zodvihli hlavy. ,,K rieke Lea? Kľudne aj každý deň!" zvolal Nicholas s úsmevom. Nakoniec sme sa dohodli, že vyrazíme okolo šiestej. Potom nás už Agatha nechala v izbe samých a ja som znovu posmutnela. Nicholas sa ku mne prisunul bližšie a prihovoril sa mi: ,,Viem, že to bol tvoj sen a aj ja som chcel, aby nám to obom vyšlo, ale... pozri sa na to z tej lepšej stránky: budeme tu, v našom peknom veľkom dome s rodičmi a budeme tu šťastní. A navyše - do New Yorku môžeme ísť kedy chceme a nič sa nám nestane. Veď vieš, čo povedala Aglaia - ja som kúsok tvojho šťastia. A ako hovoríš ty - šťastie je všetko." Nedokázala som udržať slzy, ktoré sa vo mne vtedy nahromadili. A v podstate to bol aj pocit šťastia a vďačnosti za to, že môžme bývať tu, na Slovensku - vo svojej rodnej zemi. Síce fakt, že nás neprijali na strednú, bol všeobecne dosť smutný, ale ja som cítila, že to tak zariadil osud. A to zámerne. Veď napokon - všetko má svoj význam a dôvod, len tomu musíme dať hodnotu...
أنت تقرأ
Dieťa štyroch živlov |book 2|
الخيال (فانتازيا)Som Elena Waterfieldová a v tejto knihe sa dozviete o mojom životnom tajomstve. To tajomstvo je zvláštna schopnosť, ktorú som získala zo dňa na deň - viem ovládať vodu. Nielen tak, že viem zmeniť teplotu vody, ale... no to sa dozviete. --- Elena je...
