Dieťa štyroch živlov |book 2|

Vysvedčenie

Streda, 7:50

Bolo takmer osem hodín. Všetci sme už boli v škole a zvonilo na prvú hodinu. Dnes sa malo rozdávať polročné vysvedčenie, ale až cez piatu hodinu, čo bolo podľa mňa dosť blbé. Ale čo už, nič sa nedalo robiť.

Prešli sme s dievčatami do šatne a začali sa prezliekať na telesnú. Mali sme hrať hádzanú, ktorú z celého srdca nenávidím.

---

Po rozcvičke sme sa rozdelili do dvoch tímov. Ja, či som bola v jednom alebo druhom tíme, som to mala zo všetkých dievčat v podstate najlepšie - bola som v obrane, takže som am mohla len tak stáť, pokým sa nepriblížili súperky. Čo sa týka športu všeobecne, oveľa lepšia som bola vo futbale a floorbale.

Takže, ako som už spomínala, celý zápas som v podstate prestála na jednom mieste. Po skončení sme sa prezliekli a vyšli do triedy.

---

Zvonilo na prestávku. Práve sa skončila štvrtá hodina. Ja som len tak sedela na stoličke a rozmýšľala o mojich známkach. Teraz mi vychádzali len dve dvojky, zatiaľ čo na konci ôsmeho ročníka som ich mala štyri, takže som bola na seba dosť hrdá, lebo pôvodne som mala mať jednu dvojku a jednu trojku, ale len tak-tak som to vytiahla na dvojku. Som vďačná učiteľke za to, že mi dala šancu.

Z môjho premýšľania ma vytrhlo zvonenie. Zdalo sa mi, že prestávka bola nejaká krátka. Nuž, čas ubehne rýchlo, keď je človek mysľou niekde úplne inde.

Do triedy vošla učiteľka so svojím notebookom a kopou papierov. Predpokladala som, že medzi tými papiermi boli pre niektorých spolužiakov aj napomenutia, lebo niektorí sa správali fakt otrasne.

Učiteľka si sadla a hneď "išla na vec". Zavolala prvého žiaka - no teda, skôr žiačku - povedala si s ňou pár slov a podala jej vysvedčenie. Takto to išlo stále dookola. Ja som musela čakať dosť dlho, lebo som bola na konci abecedy, úplne posledná. Nuž, smola. Keď konečne prišiel rad na mňa, presne som vedela, čo mi triedna povie.

,,Tú matiku si mohla dať na jednotku..." začala sa mi prihovárať učiteľka. Začal sa vo mne prebudzovať hnev. Jej sa to ľahko povie, keď ona vie z matiky všetko. Vie, ako riešiť naše rovnice, lenže pre nás je to ťažké. Nenaučíme sa to tak ľahko. Síce bola pravda, že sme rovnice mali už od osmičky, lenže... rovnice v deviatke sú oveľa ťažšie ako tie v osmičke.

Zobrala som si vysvedčenie, nenápadne som sa zamračila a sadla si na miesto.

Keď sme už všetci mali rozdané vysvedčenia, učiteľka nám oznámila ďalšiu informáciu, ktorá ma naštvala ešte viac. Povedala, že sa bude učiť ešte šiestu hodinu. To ako vážne? pomyslela som si, nahlas som však radšej nepovedala nič. Ďalšia dosť nedomyslená vec - načo sa má učiť ešte aj šiestu hodinu? To už fakt nemôžeme ísť domov, keď už máme vysvedčko? Nesúhlasne som pokrútila hlavou a po zvonení som si teda pripravila veci na slovinu.

---

Otvorila som dvere a len letmo som pozdravila otca. Ten ku mne hneď prišiel. ,,Čo sa deje, Elena?" opýtal sa ma starostlivo. ,,Ale nič, len som unavená..." zaklamala som mu. Nemala som vôbec náladu sa s niekým rozprávať.

Tašku som v izbe doslova hodila k nočnému stolíku, sadla som si a začala robiť úlohy, plus ešte jeden projekt, ktorý som mala mať hotový do zajtra. Teda, aby sme sa správne pochopili, zajtra som ho mala odovzdať. Tak som si teda spravila všetko, čo som mala a dala som si skorú večeru. Potom som si až do noci čítala.