Dieťa štyroch živlov |book 2|

Deň D

Pondelok, 7:13

,,Elena, vstávaj!" povedal mi Nicholas polohlasne. Unavene som sa pretočila na chrbát a snažila sa rozlepiť ospalé oči. Vôbec sa mi však nechcelo vstávať, tak som len ďalej ležala. Ale Nicholas ma vyprovokoval k tomu, aby som vstala - začal ma štekliť na bruchu. Obaja sme sa rehotali a keď sme už toho mali dosť, tak sme konečne vyliezli z postele.

---

Vyšli sme hore k našej triede. Učiteľka nám povedala: ,,Elena, ty budeš vo svojej triede. Nicholas, ty budeš v A-čke." Tak to nie! pomyslela som si a prihovorila som sa triednej: ,,A... nemohla by som byť v triede s Nicholasom?" ,,Nie. A už choďte." odpovedala. Smutne som si povzdychla a pozrela sa na Nicholasa. Ten prišiel ku mne. ,,Nevadí. Zvládneme to." povedal príjemným a povzbudzujúcim tónom a pobozkal ma. Potom odišiel do svojej triedy. Ja som tam ešte stále stála a až keď som sa spamätala, išla som zase do mojej triedy.

---

Začalo zvoniť. Zhlboka som sa nadýchla. Stále som myslela na Nicholasa. Dúfala som, že to bezo mňa zvládne. A ja bez neho.

V našej triede nebol asi nikto taký, ktorý by mi chcel a vedel poradiť - Leslie mala dutú hlavu, s Bellou som sa nebavila a o Oliverovi som nechcela ani len počuť. Ostatných v triede som si ani len nevšimla. Dúfala som, že Nicholasovi to pôjde naozaj lepšie, lebo tam boli celkom inteligentní spolužiaci, napríklad by som mohla spomenúť Carmen, Oscara alebo Filipa.

---

,,Tak ako?" spýtal sa ma Nicholas cestou domov po skončení monitoru. ,,Celkom v pohode. Matika bola síce hrozná, ale inak všetko fajn. A ty?" ,,Nebolo to najhoršie, ale ani nič extra... Keby sme boli v jednej triede, myslím, že by to dopadlo lepšie..." Prikývla som. Určite by to dopadlo lepšie. Nuž ale... už nič nenarobíme.

Keď sme prišli domov, len sme sa ako vždy zvalili na posteľ a rozprávali sme sa. Lenže už nie o škole, ale o prichádzajúcom lete a prázdninách. Nicholas navrhol, že by sme si mohli spraviť taký ,,malý" výlet do Mexika. A skúste hádať, čo som povedala ja - samozrejme som súhlasila!

---

,,Hovorila som ti, že viem strieľať z luku?" prehovorila som k Nicholasovi. Ten na mňa zízal ako na mimozemšťana. ,,Fakt?" S úsmevom som prikývla. ,,Ty lukostrelkyňa!" zasmial sa Nicholas a jemne do mňa drgol. Aj ja som sa zasmiala a začala som mu hovoriť svoj príbeh o tom, ako som sa vlastne naučila strieľať z luku. Bolo to minulý rok cez letné prázdniny. Bola som s rodičmi na chate a otec mi z konárov a špagátu vyrobil luk. Nič viac na to nepotreboval, dalo sa s tým skvelo strieľať a bola to zábava. Lenže potom sa môj luk kamsi zapatrošil a za ten čas som určite vyšla z formy.

,,Ak chceš, náš otec ti môže vyrobiť nový..." ponúkol mi Nicholas a ja som nadšene prikývla. Tak sme teda išli za Liamom a poprosili ho, či by mi nevyrobil nový luk. Ten súhlasil a hneď sa pustil do práce. Agatha išla s ním, ak by náhodou potreboval pomoc. My sme zatiaľ boli v izbe.

Rozhodli sme sa, že si zahráme známu hru Pravda-Odvaha. Dohodli sme sa na striedaní.

Napíšem vám to asi radšej prehľadnejšie... N bude Nicholas a E Elena.

N: ,,Pravda alebo odvaha?"
E: ,,Pravda."
N: ,,Aký je tvoj najobľúbenejší film?"
E: ,,Annabelle 2." zasmiala som sa. ,,Pravda alebo odvaha?"
N: ,,Pravda."
E: ,,Aký bol tvoj najstrašidelnejší moment v živote?"
N: Nicholas sa zamyslel. ,,Myslím, že včera, keď sme pozerali Annabelle. Dosť som sa bál, že na nás niečo vyskočí..." zasmial sa. ,,Pravda alebo odvaha?"
E: ,,Odvaha."
N: ,,Zatvár sa fakt naštvane."
Obaja sme sa začali smiať, ale nakoniec som nahodila svoj angry výraz.
E: ,,Pravda alebo odvaha?"
N: ,,Pravda."
E: ,,Aký najdivnejší telefonát si doteraz dostal?"
N: ,,Raz večer mi volalo neznáme číslo. Zodvihol som a najprv som nepočul nič, ale potom sa ozvala akási žena a začala mi hovoriť také debiliny ako to, že pozná mojich rodičov, že mi ostáva neviem koľko dní života a podobne. Potom som ju zrušil. Pravda alebo odvaha?"
E: ,,Pravda."
N: ,,Akú najhoršiu nočnú moru si doteraz mala?"
E: ,,Nedávno sa mi snívalo, že som prišla zo školy a dvere na kúpeľni boli pootvorené. Chvíľu som tam stála a potom som uvidela akýsi tieň, ako sa mihol miestnosťou. Potom sa dvere otvorili viac a vtedy som ten tieň videla. Vyzeral asi ako E.T." zasmiala som sa. ,,Potom sa sen skončil. Pravda alebo odvaha?"
N: ,,Pravda."
E: ,,Bojíš sa nejakej ťažkej úlohy?" podpichla som ho so smiechom.
N: ,,Nebojím. Tak už hovor." odpovedal s úsmevom.
E: ,,Akú najzábavnejšiu scénu z filmu si pamätáš?"
N: ,,V mojom obľúbenom seriáli raz jedna postava povedala, že ak prehrá stávku, tak bude chodiť po ulici s melónom na hlave."
Obaja sme sa rehotali ako diví a keď nás to už konečne prestalo baviť, pokračovali sme v hre.
N: ,,Pravda alebo odvaha?"
E: ,,Pravda."
N: ,,Keby si mala do konca života počúvať len 3 songy, ktoré by to boli?"
E: ,,Delicate, Complicated a Hollow. Pravda alebo odvaha?"
N: ,,Pravda."
E: ,,Aký bol tvoj najhorší nápad v živote?"
N: ,,Raz som sa v škole s mojimi kamošmi stavil, že dokážem ísť na babské WC-ka. Oni mi samozrejme neverili, tak som sa tam vybral, aby ma nenazvali sráčom. Lenže bola prestávka a keď som tam išiel, uvidela ma učiteľka a mal som čo vysvetľovať. Chalani sa potom na mne rehotali asi týždeň. Pravda alebo odvaha?"
E: ,,Odvaha."
N: ,,Daj na Facebook svoju poslednú fotku."
E: Zobrala som mobil a pozrela sa na poslednú fotku, ktorú som urobila. Bol to západ slnka na pláži v Chorvátsku. Otvorila som Facebook a fotku zverejnila. Pridala som k nej popis: ,,Leto 2017 v Chorvátsku." Nicholas samozrejme všetko kontroloval. Keď som svoju úlohu splnila, pozrela som sa naňho. ,,Pravda alebo odvaha?"

Nicholas už chcel odpovedať, keď vtom sme počuli klopanie na dvere. V nich sa zjavila Agatha. ,,Už máš hotový luk." oznámila mi a podala mi ho. ,,Ďakujem." usmiala som sa a spolu s Nicholasom sme išli na dvor. A veru som ho aj niečo naučila. Po zotmení sme už išli dovnútra.