Rieka Lea

201 19 0
                                    

Boli sme v Anglicku, už len pár kilometrov od rieky Lea. Rieka bola blízko pri južnom pobreží Anglicka, takže sme to mali k nej len kúsok.

Keď sme konečne prišli k rieke, všimla som si, že sme pri nej boli úplne sami. Aspoň bude pokoj od turistov, povedala som si.

Len tak sme sa popri rieke prechádzali. Radley a Sophia sa držali za ruky a rozprávali sa. Ja som išla za nimi a obdivovala okolie. Okolo nás občas preleteli nejaké vtáky alebo prebehla divá zver, ale dostatočne ďaleko od nás, takže sme sa nemuseli ničoho obávať. Teda... aspoň doteraz.

---

Pozrela som sa na krištáľovo čistú rieku na mojej ľavej strane a uvidela som tam veľký chvost nejakého zvieraťa. Keďže nebolo okrem neho vidieť nič, neriešila som to. Ale zviera sa po pár sekundách vynorilo spod hladiny a bolo mi jasné, že je to krokodíl, ktorý vôbec nevyzeral priateľsky. Zodvihol sa a pomaly sa vybral ku mne na breh. Ustupovala som od rieky. ,,Eeeh... Radley? Sophia?" zavolala som na svojich priateľov, ale to ma už krokodíl ťahal za nohu do rieky. Začala som kričať. Uvidela som Radleyho a Sophiu, ako sa rýchlo otočili a rozbehli ku mne, aby mi pomohli. Obaja ma ťahali za ruky, ale krokodíl bol silnejší a o chvíľu som sa už ocitla pod hladinou rieky Lea. Rieka bola dosť široká aj dlhá a keďže som teraz bola presne v jej strede, musela som na breh doplávať. Lenže to sa ľahšie hovorilo, ako spravilo. Niežeby som nevedela plávať, to nie, ibaže som sa začala topiť. Krokodíl ma stále ťahal čoraz viac ku dnu a ja som proti nemu nemala žiadnu šancu.

O chvíľu som už uvidela Radleyho, ako ku mne pláva aj s nejakým prístrojom v ruke. Viac si už nepamätám, lebo už druhýkrát mi svet zmizol z obzoru.

---

Znova som otvorila oči a rozkašľala som sa. Kašľala som vodu. ,,Elena! Si v poriadku?" opýtala sa ma Sophia a opatrne ma objala. ,,Moja noha..." zastonala som. Po súboji s krokodílom ma neskutočne bolela pravá noha. Sophia sa odo mňa odtiahla a obzrela si moju zranenú nohu a Radley tiež. Obzrela som sa za seba a aj ja som sa odtiahla, lebo rieka bola tesne za mnou. Netušila som, čo sa stalo po strate môjho vedomia, no radšej som to vedieť ani nechcela.

,,Čo keby sme odtiaľto rýchlo vypadli?" navrhla Sophia a ja som horlivo prikývla. Tak mi teda obaja pomohli postaviť sa na ľavú nohu a pomaly som začala hopkať do auta, ktoré bolo našťastie blízko. Tam sa mi Radley znova pozrel na nohu a obviazal mi ju. Potom sme už všetci vyrazili naspäť na Slovensko.

---

Po príchode domov som už nemala energiu niečo robiť, tak ma Radley len položil na moju posteľ a hneď som aj zaspala.

Dieťa štyroch živlov |book 2|Tahanan ng mga kuwento. Tumuklas ngayon