147.časť - Lauren? Čo sa deje?

2.7K 141 0
                                    

Harry:


"Nechápem čo to malo včera znamenať." prechádzal sa po miestnosti Paul. Všetci sme sedeli v štúdiu, rovný ako pravítka. Je asi pol ôsmej a už tu trčíme dobrých dvadsať minút. Nikto z nás zatiaľ nič nepovedal, stále hovorí Paul. "Ja nechápem kde je chyba. Prečo sa stalo to čo sa včera stalo?" mrmlal si sám pre seba ale dosť hlasno. "Nemohli ste si to nechať pre seba? Nemohli ste byť ticho? Nepoviem keby sa to natáčalo tak sa to zostrihá ale nie vy začnete hučať, nie hučanie to nebolo to nie, skôr vrieskať a papuľovať moderátorke asi pred päťdesiatimi fanúšičkami. Všetko priami prenos. Viete čo sa deje na Twittery? Chodia mi e-maili od novín s titulkami, "Louis Tomlinson má veľkú hubu" Ako keby ste nemohli byť ticho a myslieť si svoje." krútil hlavou a ďalej sa prechádzal ako generál. Hore, dole. Hore, dole. "Ak to takto pôjde, mňa od vás zoberú preč." tým debatu zakončil. Ako náhle zavrel dvere sme si všetci vydýchli.
"Myslel som že na mňa na-vrieska." ozval sa po chvíli Louis.
"Tebe to nedošlo čo povedal? Čo budeme robiť ak Paula dajú od nás preč lebo si nerobí svoju prácu dobre? Rozmýšľali sme už vôbec o tom?" zadíval sa na nás Liam. "Aké by to bolo keby nemáme Paula ale niekoho iného? Paul je kamarát, poznáme aj jeho manželku, je s ním sranda. Ale keď ide na závažné veci správa sa ako dospelý, záleží mu na jeho práci a na nás."dodal potichu.
"Liam má pravdu, Paul je ako naša rodina, nemôžu nám ho zobrať." ozval sa Zayn. Všetci sme vedeli že je situácia vážna.
"Čo budeme robiť?" ozval som sa ja. Zadíval som sa do zeme.
"Ja neviem, neviem." vzdychol si Liam. Zobrali sme si všetci veci a odišli preč. Odišli domov. Dnes máme po obede autogramiádu v centre. To bude piskotu. Sadli sme do auta a šofér nás viezol domov. Celú cestu bolo v aute ticho.
"Mark (šofér) môžeš ma vysadiť tu?" spýtal som sa ho keď sme prechádzali blízko domu Alice. Chalani na mňa nechápavo zazreli. "Musím si niečo vybaviť." zamrmlal som. Vystúpil som z auta a šiel k jej bytovke. Chcel som jej zazvoniť ale všimol som si že sú pootvorené vchodové dvere, Skĺzol som dnu a vybehol na druhé poschodie. Chcel som zaklopať ale počul som menší krik z jej bytu. Priložil som ucho ku dverám a počúval.
"...ak si myslíš že je toto lepší plán ako môj, nebuď naivná!" to bol hlas Alice.
"To ty si naivná. Tvoj plán nebol dobrý nedomyslený." takže Lina. Prečo sa Alice háda s Linou?
"Môj plán bol dobrý ty si ho pokazila." zavrešťala Alice. Prečo som neprišiel skôr? Možno by som počul aj začiatok hádky.
"Ja som nič nepokazila, ty si dala zlý článok do novín." Alice sa rozosmiala.
"Zlý článok? Však sa tomu ty ani nerozumieš! Chceš len prachy a slávu."
"A ty len Harolda. Slávu už máš ale nie peknú. Štetka." nemyslel som si že je Lina taká . Až taká.
"Ja som štetka? Ty si sa musela vyspať s Mike-om aby súhlasil s tým chabým plánom v tom obchode v Holmes Chapel. Nezabúdaj že všetko je z mojej hlavy. Keby ma nestretneš tak si stále niekde v zapadákove a nie tu v Londýne s balíkom peňazí na účte." takže Lina má balík peňazí od Alice?
"Ak by si chcela vedieť tie peniaze sú aj moja zásluha." naštvane vyprskla Lina.
"Aj Mike to vzdal, odišiel radšej s peniazmi preč. Florida. Prečo si sa nezbalila aj ty a nešla s ním?" tak to má teda dosť veľký balík keď šiel na Floridu.
"Lebo nechcem len peniaze. Chcem viac." ďalej som počúval o čom sa budú rozprávať.
"Viac, slávu? Keďže peniaze už máš." stále rozprávala Alice zvýšeným hlasom. Viac som počuť nechcel. Už mi lezú na nervy. Vyšiel som von z toho vchodu. Čo som to chcel urobiť? Keby nepočujem tú hádku tak by som sa s Alice normálne... Vyspal.


***


"Nie Tina ty budeš v posteli! Pozri ako vyzeráš, ja ten nábytok preberiem, len ho vyložia do domu a popresúvame ho potom keď sa dohodneme kde čo bude." je niečo po jedenástej ráno a volali mi že nám prinesú nábytok. Keďže máme už vymaľované, dané podlahy môžu ho doniesť. Lenže Tina chce ísť so mnou a to nemá žiadny hlas a má zvýšenú teplotu.
"Nie ja chcem ísť s tebou." zachrapčala a hneď sa rozkašlala.
"No môžeš ísť so mnou akurát tak k doktorovi." pokrútil som hlavou. Podal som jej teplý čaj s tabletkou. Zamračila sa na mňa ale zapila tú tabletku. "Takže ja teraz idem a ty tu budeš pekne s Lauren, dobre?" zduto prikývla a zapla si telku. Dal som jej pusu na čelo a odišiel. Dosť blbé keďže máme večer tú autogramiádu ale nevadí. Nasadol som do auta. viezol som sa ku nám domov. Ako to dobre znie. Už sa teším keď budeme konečne s Tinou sami, u seba doma. Pred našim novým domom ma už čakal veľké nákladné auto aj s nábytkom. Rýchlo som im otvoril bránu a začali vykladať.
"Pán Styles?" ohlásil ma ich vedúci. Podpísal som papiere že som prevzal nábytok a čakal kedy ho vyložia. Všetko vyložili za nejaké dve hodiny. Tak čo behalo tu dosť chlapov.
"Ešte pán Styles, kuchynskú linku sme vám nepriviezli." začal  ten ich vedúci.
"Áno to som si všimol, kedy ju doveziete?" dvihol som obočie.
"No tú linku ktorú ste si objednali ešte nemáme tu na sklade ale do týždňa  by sme Vám ju mali priviesť."
"V poriadku." napísal som ešte raz moje číslo, zavolá mi deň pred tým ako tú linku privezú. Prechádzal som sa ešte po dome a prezeral si ho. Nakoniec som vyšiel na záhradu a poriadne sa nadýchol. Už sa teším keď tu budeme bývať. Z myšlienok ma vyrušil zvoniaci mobil v mojom vrecku. Lauren, čo asi môže chcieť?
"Áno?" ozval som a prvý.
"H-ha-arry...." začala vzlykať.
"Lauren čo sa stalo? Nepočujem ťa je tam hluk a prečo plačeš?" začal som panikáriť.
".........."

VOTES&COMMENTS ♥♥♥♥♥♥

Z nenávisti láska?Where stories live. Discover now