Harry:
Prehadzoval som sa na posteli a nevedel zaspať. Ako som vybehol von tak som si sadol na schody a sedel a sedel. Pozeral som do blba a rozmýšľal či neodídem na pár dní domov. Či si nedám pauzu a neoddýchnem si. Ale to by mi Paul asi neschválil. Nemôžem utekať pred mojimi problémami, musím ich riešiť. Ešte viac som sa zachuchmal do perín a snažil sa zaspať. Po pár minútach sa mi to aj podarilo.
Ráno:
Zobudil som sa na to ako niekto buchotal v mojej izbe. Otvoril som oči a zaspato som sa posadil na postel. Pretrel som si oči a pozrel na na tú osobu. Bola to Tina. Behala zo šatníka do kúpeľne. Zaregistrovala môj pohľad a pozrela na mňa.
"Zobudila som ťa?" zamrmlala.
"Nie, to je v pohode." zodvihla hlavu a ja som uvidel na jej tvári veľký monokel. To som jej urobil ja? Preboha! Som úplný idiot.
"T-to so-m ti u-uro-bil -j-ja?" koktal som. pozrela na mňa zvláštnym výrazom. Neisto prikývla. Hlavu som si schoval do dlaní. Ja som udrel ženu a dokonca Tinu! Toto si budem vyčítať celý život. Cítil som ako sa posteľ prehla kvôli inej váhe. Pomaly som zodvihol hlavu a pozrel sa na Tina ktorá vedľa mňa sedela.
"Vieš Harry, myslela som si že keď sme prídem tak bude všetko inak. Myslela som si že prídem sem a bude ľahké hrať tvoju priateľku, že to bude super. Ale nie je. Si úžasný chalan ale my to hráme a to dobre vieš. Podľa mňa si si dosť uvedomil čo sa včera stalo, že tá naša hádka už prerazila všetky hranice a skončilo to až pri fackách. Nikdy som si nemyslela že sa sem budem tešiť a to som sa včera tešila. Tešila som sa sem naspäť keď som odišla od otca. Tešila som sa lebo som vedela že sa to za posledných pár dní urovnalo. Boli sme priatelia alebo sme si to len mysleli alebo ja neviem proste to bolo fajn. Ale včera sa to zmenilo a ja neviem, neviem ako by to malo ísť ďalej. Bojím sa toho čo bude! Chápeš? Bojím sa teba! Ja... Včera sa to zmenilo a najradšej by som si zbalila kufre a odišla preč ďaleko. Ale nemôžem." sklonila hlavu a ja som otvoril ústa. Bojí sa ma? Mňa?
"Vieš Tina ja som nechcel. Nechcel som ti nikdy ublížiť a hlavne nie včera. Veľmi ľutujem že som sa vyspal s tou... Myslím že ju nemusím menovať. Ja som debil a veľký a najradšej by som zobral celý včerajšok preč. Vieš za tie posledné dni čo sme boli spolu ja som si ťa naozaj moc obľúbil a mám ťa proste rád a ja chápem že chceš ísť preč. Však povedz Paulovi že som ťa udrel a on mi prinesie inú priateľku a ty budeš môcť ísť." posledné slová som zašepkal. Povedal som ako to cítim a bodka.
"Harry vieš že to už nebude tak ako pred tým?!" povedala čistú pravdu.
"Viem.." zamrmlal som. Nič nepovedala len sa postavila a odišla preč. A toto má znamenať zase čo?! Tento rozhovor?! Pokrútil som hlavou a obliekol sa. Zbehol som dole na raňajky.
"Ránko." zamrmlal som.
"Ahooooj." zívli si ostatný.
"Rušné noci čo?!" pozrel som na Louisa a Liama, oni automaticky očerveneli tak isto ako Sophia a El. Pozrel som na Zayna a Nialla ktorý hneď vybuchli do smiechu a s nimi aj Tina.
"Čo máme na raňajky?"
"Ty nič!" odvrkol Liam a snažil sa zakryť svoju červenú tvár. Do misky som nasypal cereálie a mlieko, sadol som si za stôl a pustil sa do toho. Zrazu sme počuli buchot na chodbe na potom výkrik.
"Čaute!" zahučal Paul no fasa. Vošiel do kuchyne aj s novinami v ruke.
"Ahoj Paul." povedali sme naraz.
"No čo vyspatí?" nejakú má dobrú náladu.
"No my áno ale Louis a Liam.." a znovu výbuch smiechu. Zrazu pred mnou pristála vidlička. Pozrel som na Liama. "Chceš aby som po tebe hodil lyžicu? Stačí povedať." žmurkol som. Paul sa uškrnul asi mu to došlo.
"Dobre takže chalani nezabúdajte že zajtra idete na ten rozhovor do rádia!" dvihol prst.
"Dobre a o koľkej tam máme byť?" opýtal sa Liam.
"O desiatej to začína takže o štvrť na desať pre Vás pošlem auto! Jasné?" všetci sme prikývli.
"Okej." zamrmlal som.
"A ešte Tina .." zasekol sa vo vete keď uvidel jej modrinu na tvári. Celý čas mala dole hlavu aby si nič nevšimol. "Toto má byť čo?!" vyhŕkol. Pribehol k nej a začal si prezerať jej tvár. "Harry?!" pozrel na mňa varovne. No super Harold skončil si teraz ti privedie nejakú ropuchu. Tina pozrela na mňa a na Paula.
"Nie!" vykríkla. "To nebol Harry ale môj otec Paul." Paul pozrel na mňa a potom na ňu.
"Zase?" povzdychol si.
"Hej a nie raz." zamrmlala. Pozrel som na chalanov a baby ktoré mali tak tiež zmätené pohľady.
"Toto nie je možné Tina už by aj stačilo! Toto už tak nenechám."
"Nie Paul nechaj to tak vieš že nič s tým neurobíš a odseriem si to ja." zazvonil mu mobil. Hovoril ohľadom toho rozhovoru ktorý bude zajtra.
"Takže zmena plánu ideš tam zajtra aj ty Tina, do toho rádia."
"Ja?" opýtala sa udivene.
"Áno, ráno sa nachystaj spolu s chlapcami dobre? A to som si ešte pohovoríme." ukázal sa jej monokel.
"Do-bre." zakoktala sa.
"Musím ísť majte sa. O štvrť na desať!" zakričal a buchol vchodovými dverami.
"Prečo si to povedala? Prečo si povedala že ťa udrel otec?" udivene som na ňu pozrel.
"Možno som len nechcela ísť domov alebo som len nechcela aby ti dal nejakú inú priateľku." pousmiala sa pri slove "priateľka" a odhryzla si z rožku...
Takže dnes už tretia časť! Ako si myslíte, že to bude ďalej? :* VOTES&COMMENTS! :*
