79.časť - Červené steny!

3.4K 195 0
                                    

Harry:


"Ahojte!" ozvalo sa od dverí. Všetci sme unavene sedeli pred telkou a pozerali nejaký nezáživný dokument o zvieratách. Všetci sme boli taký lenivý pohnúť rukou a prepnúť to. Tina prišla k nám do obývačky ako veľká voda s úsmevom na tvári.
"Ahoj." zamrmlal som a ostatný jej len kývli hlavami. Sadla si vedľa mňa a jemne ma pobozkala na pery. Oprel som si hlavu o jej plece a zavrel oči.
"Dobre ja idem volať so Sophiou." usmial sa Liam a natešene vybehol hore schodmi. Kde sa v ňom zrazu nabrala toľká energia?
"Ideme aj my!" povedali ostatný traja. Dvihli sa a utekali hore. Zrazu sú nabitý energiou!
"Tak ako bolo?" zamrmlal som jej do pleca.
"Úžasne! Všetko som si popozerala, nakreslila a aj farby som poriešila!" nadšene hovorila.
"To je dobré." moja hlava padla na jej stehná. Rukami mi začala prehrabávať kučery, to ma úplne uspávalo.
"A vy čo?" pohladila ma po vlasoch. Ľahol som si na chrbát a položil si znovu hlavu na jej stehná. Pousmiala sa. Znovu si ruku zaplietla do mojich vlasov.
"Ale dnes sme tiež makali ale už nie až tak veľa, zajtra tam ideme len na chvíľu, našťastie."  videl som ako sa jej úsmev roztiahol ešte viac.
"Takže zajtra budeme spolu?" žmurkol som na ňu. "Dobre a zajtra pôjdeme aj do toho nášho domu a všetko ti vysvetlím ako by to bolo a konečne sa dohodneme dobre? A potom už len nakúpiť a zavolať tých ujov ktorý to urobia, lebo dúfam že to nechceš robiť ty! To by nedopadlo dobre Harry a to vieš."
"Už viem, ale nie sú na to ľudia ktorý to vedia."
"Som rada že si to pochopil."
"Chceš povedať že by som nezvládol namaľovať stenu?"  nafúkol som líca.
"To som nepovedala! Ale musíš uznať že keď tam nabehne veľa ľudí ktorí budú všetko hneď maľovať a dávať podlahu bude to rýchlejšie ako keby si si ty, kreslil po stene." uchechtol som sa.
"Dobre zase máš pravdu." víťazoslávne sa usmiala. "Aby ti do nosa nenapršalo."
"Dobre Styles už to preháňaš!" sklonila ku mne hlavu, pobozkala ma na špičku nosa.
"Toto bolo čo?" zamračil som sa keď sa odtiahla.
"To bol božtek na nos!" zabíjal som ju pohľadom. "Vieš že to na mňa neplatí tak sa neksichti ako postihnutý!" zasmiala sa, no mne to smiešne neprišlo. Stále som sa na ňu tak pozeral. "Dobre, dobre len ma nezjedz tým pohľadom." a prisala sa mi na pery...


***

"...a pozri tu bude posteľ!" ukázala mi kde by chcela dať tú posteľ.
"To bude úžasné, zlatko." objal som ju zo zadu.  
"Ale neviem aké by sme tu dali steny, vieš."
"Čo tak červené?"
"Ako však budeme mať červenú kuchyňu, teda do takých farieb tak prečo aj tu červené steny a v spálni?" nechápavo ku mne otočila hlavu.
"Vieš možno by sa nám lepšie spalo v posteli keby máš červené steny, mala by si tú atmosféru." zašepkal som jej do ucha.
"Akú atmosfér-.... Harold toto nebude nejaký bar alebo ja neviem čo! Červené steny ti zatrhujem! Už vidím Louisa ako si začne robiť srandu že sme v nejakom striptízovom bare." zamračil sa na mňa.
"Dobre, prepáč to bol len nápad!" ohradil som sa s úsmevom.
"Čo tak, nejaké modré? Vieš že veľká posteľ, modré steny ale nie bledé, tmavšie! A tieto komody ktoré tu budú by mohli byť z tmavého dreva a dvere od kúpeľne a šatníka budú biele!" to sa mi naozaj páčilo.
"Dobre súhlasím." otočila sa ku mne a pobozkala ma. "Bude to úžasné." zašepkal som milimeter od jej pier.
"Som rada že sa ti to páči!"
"Však ty budeš domáca hlavne sa to musí tebe páčiť."
"Jasné a tebe sa to páčiť nebude že?"
"Bude, je to úžasné." rozkošne sa usmiala. "Vieš na čo sa už teším?" záporne pokrútila hlavou.
"Ako tú posteľ vyskúšame." rukou mi buchla do ramena.
"Úchylák!" začala sa smiať a utekala preč z izby. Neváhal som a utekal za ňou...

SO, dnes už siedma, chápete? Toto sa ešte nestalo :D

Tak čo hovoríte?

VOTES&COMMENTS! LOVéééé <33333333

Z nenávisti láska?Where stories live. Discover now