Harry:
“Zlatko prečo nespíš?“ ospalo som pozrel na Tinu. Pretrel som si oči a pozrel na hodiny, pol tretej ráno.
“Nemôžem spať.“ povzdychol som si.
“Už nemôžeš spať piatu noc, zlatko.“ trápilo ma to. Už to je skoro týždeň čo sme tu na Slovensku. S Lauren stále nič nové. Neprebrala sa, je v kóme. Teda tak nám to povedali, upadla do kómy ale nik nevie kedy sa preberie. Každý deň sedíme v nemocnici v jej izbe a pozorujeme ju. Niall na ňu pozerá pohľadom plný lásky ale zároveň aj bolesti a smútku, presne tak isto ako aj Tina. Ona celé noci nespí len pozerá do blba. Ničí ju to tak isto ako aj nás. Bojím sa o ňu a hlavne o jej psychickú stránku. Je stále ticho a niekedy len tak z ničoho nič vám začne rozprávať jej zážitky s Lauren. Rozprával som sa o tom aj s psychológom a povedal že je to len chvíľkový stav, že sa z toho dostane.
“Ja len proste nie som unavená.“ zamrmlala si popod nos.
“Tina...“ povzdychol som si. Prisadol som si k nej bližšie a chytil ju za ruku. Cukla so sebou. Toto je ďalšia vec ktorá ma trápi viac a viac. Vždy keď sa jej dotknem tak sa odtiahne. Vždy keď ju chcem pobozkať tak radšej odíde preč. Nemá to cenu. Postavil som sa z postele a zamkol sa v kúpeľni. Po stene som sa zošuchol dole na zem. Slzy mi začali stekať po tvári. V hrdle sa mi vytvorila veľká hrča a v hrudi som cítil veľkú bolesť. Viem, viem že je to pre ňu ťažké ale prečo neberie aj ohľad na mňa, na ostatných ale len na seba? Ja jej chcem pomôcť a ona moju pomoc odháňa preč. Odháňa ma od seba. Uzatvára sa sama do seba a mňa úplne ignoruje ako keby ma pri sebe ani nechcela. Hlavu som si schoval do dlaní a rozplakal sa ako malé dieťa. V kúpeľni sa ozývali len moje vzlyky a trhané dýchanie. Rukami som si objal nohy a pokračoval v plakaní. Potrebujem ju. Potrebujem. Chcem jej pomôcť ale to musí chcieť aj ona. Lenže nechce. Všetko ide zlým smerom. Ako dlho to bude takto pokračovať? Bude to znovu dobré ako predtým? Alebo už nikdy?
“Harry?“ počul som tichý hlas spoza dverí. Mlčal som. “Ja viem že si tam otvor mi... Prosím.“ nič som nepovedal len otočil kľúčom. Sadol som si na späť na zem a pozeral pred seba. Za pár sekúnd sa otvorilo dvere a dnu vošla Tina. Nič nepovedala len si sadla vedľa mňa. Mlčky sme tam sedeli.
“Prepáč.“ po chvíli sa ozvala.
“Prečo? Vysvetli mi čo robím zle?!“ pretrel som si oči.
“Nie. Ja lenže...“ stíchla.
“Ty čo? Ja sa ti snažím pomôcť a ty ma ignoruješ ak nechceš aby som tu bol stačí povedať, raz som ti to už hovoril.“ povedal som to možno viac hlasno ako som chcel.
“Ja viem.“
“Podľa mňa nie. Celý čas som tu s tebou a stále budem! Rozumieš mi?“ chytil som jej tvár do dlaní a donútil som ju pozerať mi do oči. Hlavou prikývla znak súhlasu.
“Prepáč.“ znovu povedala a jej oči sa naplnili slzami.
“Neplač Tina, nie.“ utieral som jej uslzenú tvár.
“Som krava. Nevážim si to čo mám ani to ako sa o mňa staráš.“ odvrátil som pohľad.
“Tak to nie je je to teraz ťažké pre nás pre všetkých.“ kusol som si do spodnej pery.
“Tak mi potom povedz prečo sa Niall nespráva ako ja?! Tak egoisticky?! Normálne to povedz Harry! Daj aj mne niečo za vinu!“ hovorila nahnevane. Bola nahnevaná sama na seba.
“Tina tvoje správanie je normálne, Lauren poznáš naozaj dlho máš právo sa tak správať!“ trval som si na svojom.
“Ale nemusím sa takto správať. Absolútne si ťa nevšímam, som egoistka.“ znova sa v jej očiach zaligotali slzy.
“No tak, poď sem.“ pritiahol som si ju k sebe. Pevne som ju objal a vdychoval jej príjemnú vôňu.
“Môžem ťa pobozkať?“ spýtala sa hanblivo. Ako keby by to mal byť náš prvý bozk. Dvihol som pravý kútik a jemne spojil naše pery v jemnom bozku. Po pár sekundách sme sa od seba odtiahli.
“Ako náš prvý bozk, jemný a dokonalý.“ povedala s jemným úsmevom na tvári.
“Každý náš bozk je dokonalý, vždy bude.“ znovu som sa prisal na jej pery, no toto už nebol jemný a neodvážny ale plný vášne a očakávania...
SO SO SO dnes znovu ďalšia...
2 komenty, 2 votes! Inak prestávam písať! :*
VOTES&COMMENTS!!! <33333333333
