Tina:
Vbehla som do Louisovej izby.
"Louis!" poobzerala som sa tu.
"Čo sa deje Tina?" vyšiel z kúpeľky len v uteráku. Cítila som ako som sčervenela.
"J-ja len že... Kam by šiel Harry keby si sa s ním pohádal?"
"Čo sa stalo?"
"Louis to je fuk, len kde by mohol byť?" skrivila som tvár do smutnej grimasy.
"Keď býva len trochu naštvaný tak sa autom vozí po Londýne.."
"Tak to bol teda moc naštvaný." zamrmlala som.
"Tak potom v nejakom bare, bude."
"Ale kde ho mám hľadať?!"
"Ako ho poznám tak šiel pešo a je naštvaný, takže najbližší bar." ďakovne som sa usmiala, teda aspoň sa o to snažila a vybehla von ako víchor. Utekala som k najbližšiemu baru. Cez ochranku som sa dostala rýchlejšie ako som dúfala. Nebol to veľký bar, skôr taký obyčajný a nenápadný. Rozhliadla som sa po bare a snažila sa pohľadom nájsť kučeravú hlavu. Spýtala som sa barmanky.
"Prosím ťa, nevidela si tu takého kučeravého chlapca sa so zelenými očami?" pozrela sa na mňa.
"Myslíš Harryho Stylesa?"
"Áno! Toho!"
"No dnes sem prišiel objednal si vodku a šiel niekde do zadných boxov." ukázala rukou.
"A si si istá že je ešte tu?" prikývla. "Ďakujem." usmiala sa a ďalej nalievala alkohol. Hľadala som ho pri každom stole a aj ho našla. Sedel v poslednom stole s fľaškou drahého alkoholu a spoločnosť mu robila nejaká štetka. No gratulujem Tina, tlieskam ti! On si ju moc nevšímal len do seba nalieval. Slušne som jej ukázala nech vypadne a to aj urobila. Sadla som si vedľa neho a zobrala mu tú fľašku.
"Čo je?!" zhúkol na mňa keď som mu ju zobrala ale zároveň sa hneď zarazil.
"Harry." zamrmlala som vinne.
"Čo tu robíš?" z ruky mi vytrhol tú fľašku a napil sa z nej.
"Nerob to."
"Čo? Čo nemám robiť? To ty ma od seba odháňaš! Už ma neľúbiš?" v očiach sa mu zaleskli slzy. Na to že bol opitý, (nie moc) vedel veľmi dobre čo hovoril.
"Ty to nechápeš! Ja proste... som musela." odvrátila som pohľad.
"Nebuď smiešna dobre?"
"Ja som smiešna? Keby ti povie že niečo spraví tvojej rodine tak čo by si urobil?!"
"Ty predsa nemáš nikoho iného než len otca ktorý ťa ani nemá rád." do očí sa mi tlačili slzy. Má pravdu ja nemám už nikoho, už ani jeho. Všimol si môj skrivený výraz plný sĺz. "Tina....ja..som....nech-cel." koktal.
"Nechaj to tak! Máš pravdu nemám nikoho že? To si chcel povedať? Že nemám už ani teba?!" postavila som sa a vybehla von, ďaleko od neho. Urobila som chybu ktorú budem ľutovať ale on, to čo on povedal ma zranilo možno ešte viac ako to že som ho ja nútene ignorovala...
Takže rýchlo je tu ďalšia :D Ja dúfam, že páči! JA PLEASE PLEASE PLEASE PLEASE PLEASE VOTES&COMMENTS!! <333 :**
