Brother's love

84. časť - Staré romániky a nové rany

Pustite si hudbu.

"Čo to malo kurva byť??"

Ten blonďatý chlapec, čo sa jej dostal tak hlboko pod kožu bol nahnevaný a čiernovlasé dievča, čo pozorovalo výmenu názorov dvoch najlepších kamarátov opoďalej iba premýšľalo, či bol blondiačik taký nahnevaný, pretože s jej kamarátkou nestihol dokončiť to čo začal. Do reality ju vrátili až ostré slová, čo sa do nej zarezali ako nôž:

"Veď to nie je prvý krát čo som sa s Ashley bozkával!"

Zalapala by prekvapením po dychu, no nebola v situácii v akej si to mohla dovoliť. Nemohla na sebe dať poznať, ako hlboko ju tie slová zasiahli. Jej myseľ okamžite ovládli tisíce otázok, kde, kedy, za akých okoľností a hlavne, prečo o tom nevie. Čo medzi nimi bolo, keď sa jej ani jeden z nich neobťažoval povedať aká bola ich spoločná minulosť? Možno medzi sebou majú omnoho hlbší vzťah so silnejšími koreňmi, ako si ona myslela. Pociťovala zradu. Zradu od nich oboch, no nikto z nich nemohol vedieť, že je zraniteľná a už vôbec nie, že jej slabosťou bol on.

"Bolo to už dávno," argumentovala jej najlepšia priateľka pohotovo. "Ešte sme sa ani nepoznali." No nič z toho, čo povedala a čo by povedať mohla už nemohlo odvrátiť tú bolesť, čo ju pri tých slovách zasiahla. Už nikdy tie slová nemohla zabudnúť. A teraz už nikdy spred očí nemohla dostať obraz jej priateľky a toho blonďatého chlapca, na ktorom jej tak veľmi záležalo. Na vonok bola iba nahnevaná, no nikdy by nepriznala ako ju v skutočnosti ten pohľad bolel.

"Aha, tak ty tu argumentuješ tým ako by sa Nick cítil keby som pobozkala Ryana, ale ja mám byť v pohode s tým, že vy dvaja ste spolu niečo mali, hej?" Reagovala čiernovláska ostro. Jej priatelia si mysleli, že iba bráni samu seba, ako to ona vždy zvykla, no ona bola ublížená...a to viac ako si ktokoľvek z nich vedel predstaviť.

"Teraz sa tu nehraj na ublíženú, ty tiež nie si žiadne neviniatko." Bola prekvapená slovami jej kamarátky, no nedala sa tak ľahko zastrašiť. Keď chcela brunetka tu a pred všetkými povedať akých všetkých chýb sa dopustila, nemala v pláne jej v tom brániť. Iba by tak uľahčila bremenu, čo ju ťažilo. Vlastne by jej spravila láskavosť.

"Na niečo tým narážaš?"

Bola to silná žena. Život jej dal za tie roky okúsiť už rôznorodé pocity a vystavil ju mnoha situáciám, ktorým musela čeliť. Nastaval jej v živote mnoho prekážok, ktoré musela po celú svoju životnú cestu zdolávať, pripravil jej v živote mnoho sklamaní a vystavoval ju toľkej bolesti, že ju prinútil si okolo seba vybudovať pevné hradby, do ktorých nikto nemohol preniknúť. Prinútil ju schovať sa pred ďalšími bolestivými nástrahami za steny svojich stien, ktoré po celý život upevňovala. Strach, bolesť a väčšinu svojich emócii vedela vyjadriť už iba hnevom, ktorý sa v nej po celý život za hradbami hromadil. Ostatným pocitom čeliť schopná nebola.

"Keď sa ti zdá, že na niečo narážam, tak možno hej."

"Tak povedz nahlas čo si myslíš!"

Za celé tie roky, čo unikala pred ľudmi, pred spoločnosťou a pred jej ideálmi si do svojho života, za svoje hradby nechcela nikoho pustiť. Jediný kto kedy prenikol za jej vysoké štíty a dostal sa až k jej skutočnému ja, bol jej Mike. A nikdy toho neľutovala. Nikdy neoľutovala, že mu začala dôverovať a dovolila mu naozaj ju spoznať. Dovolila mu ukázať jej svet jeho očami a nechala ho aby ju ním previedol. I keď sa tak veľmi strachovala opustiť bezpečie svojej komnaty, vždy sa mohla spoľahnúť na to, že on tam bude. Vždy tam bol a nikdy jej nedovolil podvoliť sa svojmu strachu. Ukázal jej krajšiu stranu sveta a dovolil jej ten jeho zdieľať s ním. No teraz už tu nebol. Nikdy síce neľutovala, že mu otvorila dvere do svojho života, no dnes ľutovala toho, že ich vtedy nechala otvorené. Že za sebou nezatvorila oceľové dvere svojich hradieb a že sa teraz musela potýkať so situáciami, do ktorých ju jej nezvaní hostia zatiahli.