Dawn behind the black horizon [HP Fanfiction]

34. ŠÁLKA V TREZORE

„V poriadku." súhlasila Narcissa napokon. Vstala a podišla k stolíku, otvorila zásuvku a vybrala z nej akúsi starú ošúchanú mosadznú krabičku. Skrývala tam staré listy, ktoré pre ňu veľa znamenali. Napokon našla aj niekoľko od Bellatrix. „Potrebujem vzor jej písma." vysvetlila Dracovi. „A čistý pergamen." otvorila druhú zásuvku a vybrala si odtiaľ písacie potreby. „Dávno som to nerobila, ale hádam som to úplne nezabudla ..."

„Nasledujte ma pán Malfoy, odvediem vás do trezoru madam Lestrangeovej." pokynul im rarášok. Vzal aj akési čudné nástroje. „Rinčadlá." vysvetlil jednoducho, akoby mali vedieť na čo slúžia, hoci to netušili.

Prešli k vozíkom a nastúpili. Harry si dával naozaj nesmierny pozor a sadal si pomaly aby sa náhodou neodhalil. Nasledoval Ron a Draco naposledy. Len čo sa usadil aj rarášok vozík sa pohol. Prakticky sa rútil strmhlav dole po spletitom labyrinte chodieb. Čím boli hlbšie tým bola väčšia tma a chlad.

Harry myslel na to ako sem šiel úplne prvý krát. Spolu s Hagridom, ktorý mal vyzdvihnúť Kameň mudrcov. Pripadalo mu to ako v živote niekoho iného, akoby ubehla celá večnosť.

Vozík sa v rýchlosti trocha naklonil z jednej strany na druhú. Harry počul ako Draco tlmene zanadával a vzápätí sa medzi koľajnicami zjavil vodopád. Utlmujúce zaklínadlo, nazývané aj Záhuba zlodejov. Všetci traja nasledovaní raráškom dopadli na kamennú podlahu a keď vstali všimli si, že všetky kúzla sú preč. Účinky všehodžúsu sa stratili.

„Zlodeji! Podvodníci!" zašepkal zlovestne škriatok.

„Imperio!" zamumlal Ron mieriac na škriatka, ktorý sa na nich s hrôzou díval a chystal sa vykríknuť a zburcovať ostatných raráškov.

„Otvorte nám trezor!" prikázal mu Draco a potom sa obrátil k Harrymu. „Mám predpokladať, že si si zbalil náhradný všehodžús, alebo sa nemám ani namáhať?"

„Trocha." pritakal Harry. „Ale možno to budeme potrebovať neskôr. Teraz ... nevadí, vezmeme šálku a vypadneme odtiaľto ..." slová zanikli vo zvuku rinčania reťazov, ktorým škriatok odháňal veľkého draka. Bol bledý, pohľad mal kalný no tackavo ustupoval a tváril sa vystrašene. Harry si všimol stopy po krutom zaobchádzaní na zvierati.

„Chudák." zamumlal. Súcitil s tým drakom. Vedel aké je to byť uväznený, aké je to čakať denne na bolesť a možno už na milosrdnú smrť.

Drak sa presunul a odhalil dvere na trezore, ktorý patril rodine Lestrangeovcov. To že to bola stará a mocná čarodejnícka rodina bola bolo očividné už len z toho že sa ich trezor nachádzal tak hlboko. Pravdepodobne patril k prvým trezorom, ktoré sem umiestnili.

„Niekto ide!" uvedomil si Draco, vyčaroval ochranný štít aby ich zadržal. Netušil však ako dlho to vydrží.

„Rýchlo!" súril Harry škriatka.

Škriatok sa dlaňou zatlačil na dvere trezoru. Tie sa rozplynuli a odhalil sa vchod, ktorý pripomínal otvor či vstup do jaskyne. Všade, od podlahy až po strop to tu bolo preplnené galeónmi. Okrem peňazí tu bolo veľa šperkov, kôpka drahých kameňov, rôzne zlovestne vyzerajúce elixíry, kože neznámych zvierat, či skrinky z drahého dreva ukrývajúce temné predmety.

„Rýchlo hľadajme!" vykríkol Harry. „Šalka vyzerá ..." odmlčal sa. Prútikom posvietil na jednu z vecí na poličke. Na dokonalú podobizeň Chrabromilovho meča. Čo tu tá vec robí? Ako sa to sem dostalo? Vie Bellatrix, že ide o podvrh? Ponúkalo sa tisíc otázok, ale odpoveď žiadna. Teraz na ňu však nebola čas.

Ron zaskučal od bolesti. Harry sa obzrel a videl ako si jeho najlepší priateľ šúcha svoje spálené končeky prstov z ktorých sa stále dymilo. Držal v ruke jednu šálku, ktorá však ležala na zemi a rozmnožila sa do spŕšky ďalších replík na nerozoznanie od originálu.