ʙᴏʏ ғʀᴏᴍ ᴏʀᴘʜᴀɴᴀɢᴇ [kth•jjk]

▫️29▫️

Sedel som na gauči. V celom dome bolo ticho ako v hrobe. Celé 3 hodiny sedím a čumím do blba. Je 20:30 a Taehyunga nikde. Dúfam,že sa mu nič nestalo. Nikdy takto dlho v robote nebol. Vždy prišiel pred 19:30. Zavolať a ani napísať mu nechcem. Možno má len viac práce a tak musel ostať dlhšie. Od dneska mám celkom strach. Čo ak si naozaj po mňa otec príde? Zjavý sa tu dnes?
Ucítil som v hrdle sucho a tak som sa rozhodol ísť napiť. Vstal som a išiel do kuchyne. Zabudol som,že všade je tma. Jedine kde sa svietilo bola obývačka,kde som doteraz bol. Rýchlo som sa priblížil ku zapínaču a zapol svetlo. Na moje šťastie tu nestála žiadna krvavá obluda. Prišiel som k drezu a skrinke. Zo skrinky som si zobral pohárik a nabral som si vodu. Popri pití som nazrel do chladničky. Ako je môj žalúdok prázdny,tak aj chladnička. Je to dosť na prd,pretože som naozaj hladný. Celý deň som nič nejedol. Popozeral som sa aj po ostaných skrinkách,ale po jedle ani stopi. Čo tak skočiť do obchodu? To by nebol zlý nápad. Teda ak sa niekde z kríkov nezjavý môj otec a nezobere ma. Čo teraz? Risk je zisk. Vybehol som schody,zobral som si mikinu a zase zišiel dole. Dal som si na seba kapucňu a obul sa. Zobral som si kľúče,peňaženku a pozhasínal svetlá. Vyšiel som z domu a vybral sa do obchodu. Našťastie tu za rohom je jeden obchod,ktorý je otvorený do 22:00. Ulicou sa ozýval smiech,motori áut a ďalšie.Do obchodu som sa dostal celý. Zobral som si jogurt,cereálie,keksi,čokoládu a sladké žuvačky. Ako sa poznám,napchám si ich všetky do úst. Prišiel som ku pokladni a zaplatil. Dali mi aj sáčok,takže svôj nákup som si mohol zobrať v pohode domov. Naspäť domov som išiel pomaly. Nechcelo sa mi ísť rychlo a pochybujem,žeby sa Tae vrátil po 20 minútach.
Vykračoval som si ulicou a pozoroval hviezdy. Je ich tak veľa. Škoda,že naša láska s Taem nieje tak veľká ako počítanie týchto hviezd. Popri mojom pozorovaní som započul,že ma niekto oslovuje. Dva chalanské hlasi. Ani trošku mi neboli povedomé.

,,Hej cukríček! Pekná riťka!!" hlas bol čoraz bližšie za mnou. Následne sa ozval smiech. Mám bežať? Nie,budem to ignorovať. Trošku som zrýchlil v kroku a nákup na seba viac natlačil.
,,Nemusíš zrýchlovať! My ťa dostaneme aj tak." Po tejto vete som sa musel otočiť. Uvidel som dvoch chalanov ako sa za mnou rozbiehajú. Zľakol som sa a začal som bežať aj ja. Uvidel som Taeho dom. Mohol som byť už doma,kebyže ma jeden nezatiahne za kapucňu.
,,Prestaň!!" povedal som im na hlas a snažil sa vyvlieknuť z jeho zovretia. Nepodarilo sa,bol silnejší.
,,Neboj sa nás,my ti neublížime. Možno sa ti to bude aj páčit." povedal druhý a následne sa pozasmial. Chcel som kričať,ale nepodarilo sa. Ten čo ma držal,mi dal jeho ruku na moje ústa. Nemusel som sa ani snažiť vydať hlásku. Bolo by to zbytočné. Priblížil sa ku mne druhý a začal si obzerať moju tvár.
,,Tak pekná tvárička! Bola by škoda ju nechať nepoškrvenú." Hneď ako toto povedal,ma začal ťahať do jednej temnejšej uličky. Prvý sa oprel o stenu,ja som sa chrbtom oprel o neho a druhý sa prilepil na mňa. Bol som medzi nimi. Môj lahodný nákup mi odhodil. Sviňa! Jedlom sa nehádže!
Ten čo bol za mnou mi začal stláčať zadok a ten čo bol prilepený na mne zpredu ma začal bozkávať. Tak odpornú chuť ako má on,nemôže mať ani koňová riť. Do bozku som sa jasne nezapájal. A kto by hej?
,,Ako to chceš? Na tvrdo?"
,,A ako to chceš ty? Tiež na tvrdo?" opýtal som sa ho.
,,Myslím si,že tá bolesť bude závisieť na tebe,takže mňa sa nepýtaj."
,,A ja si myslím,že teba to bude veľmi trápiť. Pretože na tvrdo dostať medzi nohy je väčšia bolesť." povedal som a zákerne sa usmial.
,,Čože?!"
,,Presne!" hneď ako som povedal,tak som toho za mňou riadne udrel do hlavy lakťom a toho predomnou kopol na tvrdo medzi nohy. Chlapci sa hneď dali na bok a začali aukať kvôli bolesti. Mal som veľmi dobrú príležitosť utiecť. A tak som aj spravil. Rýchlosťou svetla som stadiaľ ušiel. Ako som vyšiel z uličky,zavidel som som neďaleko Taeho dom.
V poriadku som sa vrátil k domu,odomkol a vošiel dnu. Ako som zavrel za sebou dvere,tak som sa o ne oprel a rozdýchaval beh. Zavrel som oči,ale to som si až potom uvedomil,že nebolo zamknuté. A ja veľmi dobre viem,že som dom zamkol. Otvoril som oči a predomnou stál Taehyung.
••••••••••••••••••••••••••••••••••
Trošku som sa rozpísala hehe :3
Ukončím to tu,aby to zase nebola miliónová kapitola. 😄❤️
Prepáčte za chyby❤️