Dawn behind the black horizon [HP Fanfiction]

30. VEČNÍ RIVALI

Hermiona sa práve sa snažila popadnúť dych, a opäť sa s vervou pustiť do boja, keď odrazu všetko utíchlo a pripadalo jej akoby odrazu zmizlo všetko šťastie sveta. Zmocnila sa jej beznádej a pocit strachu. Dementori.

Vtedy si navyše uvedomila, že tichým majestátnym krokom po točitom chodníku kráčal samotný Lord Voldemort. Tesne za ním išli dvaja z najvernejších. Bellatrix Lestrangeová a Antonín Dolohov, ani sa nenamáhali mať na tvárach masky ako ostatní smrťožrúti. Neskrývali sa, boli hrdí na to, že mohli byť v radoch Temného pána. Súboje pomaly ustali, pretože prikázal svojim smrťožrútom sa stiahnuť.

Nikto však nezložil prútik.

„Máte poslednú šancu." prihovoril sa Voldemort. „Pokľaknite a možno vám odpustím. Pridajte sa k nám, prestaňte bojovať a možno vám darujem život." šepkal, hoci sa všetkým zdalo akoby kričal.

„Nikdy." vyhŕkol ktosi, Hermiona nepoznala ten hlas, hoci sa obzerala ale nepoznala toho človeka. Odpoveďou na tento výkrik bolo zelené svetlo vyčarované z prútika Temného pána a sprevádzané jeho zlovestným smiechom.

Z davu vystúpila tmavovlasá dievčina, hľadela do zeme akoby sa trocha hanbila a bála zároveň. 

„Čo robíš Čcho?" skríkol na ňu nahnevane Bill.

„Pane ... ja ..." ignorovala Billa a  odhodlala sa pozrieť Voldemortovi do jeho hadích červených očí. „Ja sa k vám chcem pridať. Sľúbili ste mi, že ma ušetríte za pomoc, ktorú som vám ..."

„Čcho!"

„To ona je ten zradca ..." šepla Hermiona sama pre seba. Remus na ňu krátko pozrel a prikývol. V tvári mal vpísaní hnev a zlosť. Zhnusenie.

„Zapredala si nás ty suka?" Zajačala na ňu Ginny pobúrene.

„Áno!" odsekla jej Čcho namyslene. ,,A neľutujem to!" 

„Ale mala by si ... nenávidím zradcov." povedal jej Voldemort hodvábnym, smrteľne nebezpečným hlasom. „Dolohov ..." pokynul a jeho sluha už vedel čo robiť. Do hrude jej letela nejaká fialová žiara a Čcho Čangová bola mŕtva skôr než sa dotkla zeme, z úst jej vytekal pramienok krvi.

„Pán môj ..." Bellatrix niečo vzrušene šepkala, Voldemort iba takmer nebadateľne prikývol a dovolil svojej najvernejšej služobníčke to o čo ho požiadala.

„Andromeda!" vykríkla s nefalšovanou veselosťou. „Kde si?" volala na svoju sestru. „Viem, že si tu! Rovnako ako tvoja polohumusácka dcéra! Chceš vidieť ako ju mučím? Tak teda dobre! Ja si ju nájdem a potom ..."

Nymphadora sa márne snažila zadržať svoju matku. Andromeda šla sebavedome k Bellatrix. „Čo chceš, Bella?" spýtala sa pokojne, akoby si vôbec nepripúšťala jej slová.

„Iba som ti chcela dať toto!" veselo sa zasmiala Bellatrix a hodila k nohám svojej sestry prsteň. „Chudák Tonks!" smiala sa. „Plakal ako decko!"

Andromeda zodvihla ten chladný ligotavý kúsok kovu. Svadobná obrúčka. Sľub ich lásky. Oči sa jej zaliali slzami a tým Bellatrix pobavila ešte viac. „Chceš zabiť aj mňa?" spýtala sa Andromeda. „Tak to urob!"

„Nie!" Bellatrix sa uškrnula. „Najprv ešte zabijem tvoju polohumusácku dcéru a jej decko, a až potom zabijem teba. Nepripravím ťa predsa o tú zábavu no nie! Vieš čo som ti sľúbila, no nie?"

„To ti nikdy nedovolím Bellatrix!"

„Vraj dovoliť!" Bellatrix sa chvíľu smiala a potom na ňu vyslala zaklínadlo. Andromeda klesla na kolená, očividne ju to bolelo, ale nevydala ani hlásku. „Asi ti poviem ako umrel tvoj drahý humusák!"