(Not)normal?✔️

28.

Audrey

V nedeľu máme s rodičmi a Millie tradíciu, že všetci raňajkujeme spolu. Kedysi som to milovala, byť v kruhu ľudí, ktorích ľúbim. Lenže prišli horšie časy jedla, a z príjemních, pokojních rán sa staly stresujúce začiatky dňa. V každom prípade som teraz sedela okolo stola plného jedla a v žalúdku mi škvŕkalo. Už som stihla vypiť pol litra vody, aby ma zaplnila, no bola to iba márna snaha. Millie viedla s otcom vášnivú debatu na tému jeho novej knihy a mama si namáčala sušienku do kávy, s pohľadom upretým na mňa. ,,Čo si dáš, Audrey?" Opýta sa, zamračí, pretože vie, čo bude nasledovať. ,,Umm......asi....paradajku." Zodvihne obočie. ,,Audrey, dobre si počula Baylee, ako ti v piatok vravela, že sa máš snažiť jesť. Viem, je to ťažké, no prosím. Aspoň to skús." Pohľadí ma po ruke, povzbudivo sa usmeje. ,,Tak.....syr, šunku, paradajku a papriku.......dobre, aj ovocie. Dám si aj ovocie." Úsmev sa jej rozšíri, aj keď by bola radšej keby môj jedálniček obsahoval aj pečivo. Lenže nie, to je príliš veľa. Natiahnem sa ponad stôl, vezmem si päť plátkov syru. V hlave počítam kalórie, do ruky si dám dve paradajky a papriku, všetko položím na tanier. Mama mi venuje povzbudivý pohľad. Prikývnem a pustím sa do jedenia.

Otec pomali odpratáva zo stola, ja mu pomáham. ,,Ešte ovocie, Auds. Nemysli si, že sme zabudli." Ušknie sa, jemne ma chytí za rameno a ukáže na mysu, stále na stole. Vystrčím ruku z vrecka mikini, zoberiem si jablko a chystám sa strčiť ho naspäť, no oco ma zastaví. ,,Auds.....veľmi nerád to robím, ale.......mohla by si to zjesť tu?" Prekvapene sa na neho pozriem, potom mi to dôjde. Chce mať istotu, že ho naozaj dostanem do brucha. ,,Jasné, vporiadku." Umyjem si ho, prekusnem sa šupkou, ktorá pukne. ,,Vážim si to, Audrey. Naozaj." Chytí mi tvár do dlaní a pobozká ma na čelo. Ako malé dievčatko, ktoré prekonáva svoj strach. A vlastne tak to aj bolo.