(Not)normal?✔️

5.

Jack

Čakal som pri dverách poradcu, na ktorých bola prilepená tabuľka s vyrytým nápisom: P. Davis. Nikto nevedel aké je jeho prvé meno, na sedeniach o sebe rozprával čo nejmenej. Za mnou sedeli ešte dve decká z našej školy. Myslím, že jeden z nich bol Newson, geniálny chalan. A zdá sa mi, že druhá sa volala Tamesová, milé dievča, no obaja boli mladší, nechodili so mnou do triedy, tak som si nebol istý. Zaklopal som, započul šuchtavé kroky a o pár sekúnd sa dvere otvorili. ,,Dobrý deň, pán Davis. Mal som za vami prísť." ,,Áno. Marey, poďte ďalej," otočil sa a viedol ma za ním do kancelárie. Zdalo sa, že čakajúcich prehliadol. Rukou ukázal na jedno zo štyroch kresiel a ja som sa posadil. ,,Tak, Jack," lakte si položil na stôl, brušká prstov na oboch dlaniach spojil. Napodobnil dokonalú polohu psychológa. ,,Chceš mi povedať, prečo si sa sem dostal?" Opýtal sa pokojným hlasom, pripraveným pomôcť. ,,No ja-" V tom sa ozvalo ďalšie zaklopanie. ,,Vyzerá, že dnes tu máme plno," usmial sa Davis, nevyzeral však, že by mu to prekážalo, vstal a otvoril. Nerozumel som, čo hovorí, no s niekým sa rozprával a potom vošli dnu traja žiaci. Boli to spomínaní čakajúci Newson a Tamesová, v závese za nimi Linn Rogersová. Kto by ju nepoznal, však? ,,Tak, všetci si posadajte, je tu akurát dosť miesta. Vaši učitelia zrejme nečakali, že vás bude toľko," prešiel ku svojmu stolu a stoličke na koliečkach, na ktorú si sadol. ,,Aj tak mi však budete musieť vysvetliť čo sa stalo." Takmer nestihol dopovedať, Rogersová sa už začala obhajovať. ,,Pán Davis, ja som tu vraj za vandalizmus a poškodzovanie cudzieho majetku, ale to-" Zastavila ju poradcova ruka vo vzduchu. ,,Pššš. Postupne, Rogersová, keď ste taká nedočkavá, dávam vám slovo." Jej tvár naplnila úľava a bez mihnutia oka pokračovala.