//POZASTAVENÉ//I will text you (SK) [Shawn Mendes]

Druhá kapitola

Je presne 7:00 a na mobile sa spustí nepríjemná pesnička, ktorá ma donúti otvoriť oči.
"Do riti!" Poviem rozospatým hlasom. "Prázdniny začali minulý týždeň a ja som si ešte stále nevypla budík." Bol nastavený na 5 dní v  týždni, stále o 7:00.
Mojimi nemotornými rukami sa mi napokon podarilo dotiahnuť na mobil a zastaviť toto utrpenie. Zaspala som ešte na niekoľko hodín.

Pri raňajkách predo mňa mama položila malinký papierik ohnutý minimálne trikrát.
"Čo to je?" Pýtam sa, no ani sa nenamáham odtrhnúť pohľad od chrumkavých toastov so syrom.
"Nákupný zoznam. Je pár vecí ktoré nám tu ešte chýbajú. Stihneš to kúpiť snáď ešte pred obedom."
Znudene sa na ňu pozriem, vezmem papierik do rúk a čítam.
"Pár vecí? Chceš aby som vykúpila celý supermarket?" Vyčítavo poznamenám.
"Je načase aby si urobila niečo užitočné. Bývame tu už vyše mesiaca a neustále sa správaš ako malé decko. Dobre vieš, že to otec nemal jednoduché, tak sa aspoň pokús...
Mamin monológ má prestal zaujímať už po pár vetách. Moju pozornosť si znovu získal syrový toast. Nechcela som si to pripustit, no myslim, že má pravdu. Je načase začať odznova. Zažiariť v tom najlepšom svetle.

Cestou do supermarketu som pozorovala okolitých ľudí. Všetci sa usmievali a vyzerali byť šťastný. Kým sme bývali v Londýne, takýto pohľad sa mi nenaskytol často. Ľudia sa tam neustále niekam ponáhľali, s telefónom pri uchu ignorovali okolité dianie a práca bola pre nich najväčšou prioritou. Tak nejako by som opísala aj svojho otca.
Celé dni niečo vybavuje a jeho pracovni sa radšej vyhýbam.

Z myšlienok ma vytrhlo až pípanie tovaru pri pokladni. Všetky tie veci sa mi podarilo napchať do dvoch papierových tašiek. Áno, papierových. Moja mama je posadnutá recyklovaním a o životné prostredie sa stará viac ako naša vláda. S taškami pritlačenými na hrudi odchádzam zo supermarketu pretože by som ich v rukách neuniesla. Obchádzam autá na parkovisku s cieľom dostať sa čo najrýchlejšie domov, keď do mňa zrazu niekto narazí a môj nákup sa bez zábran rúti na zem.
"Do riti" poviem bez rozmýšľania.
"Prepáč, ja... nevidel som ťa." Zaznel chlapčenský hlas. Až to má donútilo odtrhnúť zrak od mojho nákupu. Pozrela som pred seba a nemohla som uveriť vlastným očiam. Moje srdce vynechalo pár úderov a ja som sa nezmohla ani na slovíčko. Chlapec ktorý stál predo mnou bol oveľa vyšší ako ja, mal strapaté hnedé vlasy a dokonalú postavu ktorá sa rysovala pod tenkým tričkom. Pozerala som sa priamo do očí Shawnovi Mendesovi.
"Si v poriadku?" Opýtal sa a ruku mi položil na rameno akokeby sa chcel ubezpečiť, že som celá. Zrazu som pocítila zimomriavky po celom tele a sťažka prehĺta. Zmohla som sa len na prikývnutie.
Obdaroval ma širokým úsmevom a začal zbierať všetky rozsypané veci. Ja som tam stála ako paralyzovaná, no po chvíli som začala všetky veci znovu dávať do tašiek. Ruky sa nám stretli keď sme sa obaja natiahli po krabicu mlieka. Moje telo obliali zimomriavky už po druhýkrát. Cítila som, ako sa červenám no kútikom oka som sa aj tak pozrela na Shawna. Pohľad mi opätoval a na jeho tvári sa objavil úsmev.
"Počkaj, tie tašky sú roztrhnuté, pomôžem ti to vziať domov."
Myslím, že mi neostáva iná možnosť, lebo dostať tieto veci domov na vlastných rukách by bolo pre mňa výzvou. Zmohla som sa na plachý úsmev a povedala iba
"Ďakujem"
A obaja sme vyrazili..