//POZASTAVENÉ//I will text you (SK) [Shawn Mendes]

Šiesta kapitola

Keďže bolo leto, tak slnko príjemne svietilo ešte aj večer o siedmej. Práve včas som dorazila do parku a začala s hľadaním Shawna. Bola som však tak nervózna, že by som sa najradšej otočila a upaľovala domov.
Čo keď nepríde a ja tu len naivne stojím? Pre neho som len obyčajná fanúšička bez autogramu. Moja chôdza spomalila a po pätnástich minútach opadol všetok strach, nervozita, no i nádej že by som mohla ešte niekedy stretnúť Shawna Mendesa. Určite má na práci dôležitejšie veci. Neviem čo mi to napadlo sem vôbec prísť. Našla som najbližšiu lavičku a začala som ľutovať, že som si s Darcy nevymenila čísla. Určite by som jej zavolala a niečo by sme podnikli. Zlepšila by mi náladu o stodesať percent. Hodinky v mobile ukazovali pol ôsmej, začínalo sa stmievať a ja som sa už nedokázala len tak obzerať po okolí a čakať. Odhodlane som zamierila domov. Bola som síce sklamaná že neprišiel, no oveľa viac ma hnevalo to, aká som bola naivná. Vážne som si myslela že za mnou príde do parku Shawn Mendes? Dosť úbohé.
No vtedy sa to stalo. Niekto ma silno zatiahol za ruku a ja som od ľaku poskočila a prudko zalapala po dychu. Otočila som sa a vtedy som ho zbadala. Shawn stál oproti mne, zadýchaný a s kapucňou na hlave.
Neverím! On vážne prišiel!
"Ahoj Rose, prepáč že som ťa nechal čakať tak dlho."
Odvetil s ľútosťou v očiach.
"Zasekol som sa v dave medzi fanúšikmi. Myslel som, že sa odtiaľ vážne nedostanem."
Začal mi objasňovať jeho dôvod meškania. To už sme sa prechádzali po parku.
"To je v poriadku" povedala som bez akýchkoľvek emócií. Bola som prekvapená sama zo seba, že som dokázala povedať súvislú vetu, pretože prítomnosť Shawna Mendesa vo mne zvyčajne vyvoláva zvláštny pocit a nervozitu.
"Hneváš sa?"
Zastavil, a začal na mňa civieť pohľadom malého šteniatka. Uvedomila som si, že moja predchádzajúca veta bola dosť ironická.
"Oh, nie, vážne.. chápem ťa."
Usmiala som sa na ňho, on pokračoval v chôdzi, opätoval mi jeho úsmev a priateľsky žmurkol.
A vtedy sa to začalo. Ten úsmev vo mne vyvolal spomínanú nervozitu. Rýchlo som uhla pohľadom aby si nevšimol, čo to so mnou robí.
"Takže kam máme namierené?" Opýtala som sa.
"Chcel som ti ukázať mesto a tiež tie najlepšie podniky v ňom a aj miesta, ktoré veľa ľudí nepozná. Tie patria k mojim obľúbeným."
Začal s objasňovaním celého programu.
"Máme čo robiť aby sme to všetko stihli."
Našou prvou zastávkou bola malá kaviareň hneď pri parku. Síce tam nebolo mnoho stolov, no takmer všetky boli obsadené.
"Čo si dáš?"
Otočil sa ku mne s úsmevom na perách.
"Som tu prvýkrát. Vyber niečo, čo máš rád."
Chvíľu sa zamyslel nad mojou odpoveďou a vzápätí objednal:
"Dvakrát strawberry heaven a čokoládový muffin.
Po objednaní sme si našli prázdny stôl presne v rohu miestnosti a usadili sa. Po chvíli k nám prišla čašníčka aj s našou objednávkou. Celý čas sa pozerala na Shawna a darovala mu zvodné úsmevy, no on sa sústredil len na to, čo priniesla.
Ach, aké hlúpe.. to sa takto díva na každého zákazníka?! Ani som si to neuvedomila, no prebodávala som ju pohľadom. Bola to snáď žiarlivosť? Nie! Určite nie. Veď toho človeka sediaceho oproti mne ani poriadne nepoznám.
Shawn ku mne podal bližšie pohár jahodového koktejlu a tiež ten muffin.
"Ochutnaj to, nebudeš ľutovať."
Odpila som si z drinku a zostala som zaskočená.
"Mňam! Tak toto chcem piť do konca života."
Shawna sa zasmial. Zjavne som ho touto vetou potešila.
"Mám dobrý vkus na jedlo a nápoje."
Uškrnul sa.
Pustila som sa do jedenia toho muffinu. Bol tiež výborný.
"Takže, povedz mi niečo o sebe."
Povedal Shawn a oprel sa rukami o stôl. Ja som sa na ňho spýtavo pozrela pri jedení toho muffinu a nadvihla som jedno obočie.
"Čo by si chcel vedieť?"
Povedala som hneď ako som dojedla sústo, ktoré som mala v ústach.
"Si tu nová, čiže úplne všetko. Začnime tým, prečo nemáš rada Pine Ridge."
Na jeho tvári sa zjavil známy úškrn.
"Nie je to tak, že by som to tam nemala rada. Bol to môj prvý týždeň v škole čiže som tam nikoho nepoznala. Bolo to pre mňa všetko dosť stresujúce a nikto sa nechcel baviť s tým 'nudným dievčaťom.'"
Poznamenala som sama o sebe.
"Bola som chodiacou továrňou na trapasy a preto som bola rada, že začali prázdniny."
Shawn pozorne počúval.
"Nemyslím si, že si nudná. O akých trapasoch to hovoríš?"
Shawn si nemyslí, že som nudná.. jeej.. pozeral sa mi priamo do očí a priateľsky sa usmieval. Ja som pokračovala.
"Stalo sa mi, že kým som išla po schodoch, narazila som do Mr. McBrayna a vyliala na ňho pohár horúcej čokolády. Ospravedlňovala som sa, no on len bez slova odišiel."
Shawn sa schuti zasmiať.
"Z toho si nič nerob. Je to večne mrznutý človek. Mal som s ním matiku." Povedal Shawn a odpil si z jeho drinku.
"Prečo si vlastne.."
Začala som rozprávať, no uprostred mojej vety k nám pribehli tri dievčatá ktoré mohli byť v mojom veku, možno o čosi mladšie.
"Shawn! Prosím podpíšeš sa mi?
Môžme si urobiť fotku?"
Okolo nášho stola začalo panovať vískanie a smiech. Pre tie dievčatá som bola neviditeľnou. Shawn sa na mňa zadíval no ja som svoju pozornosť upriamila na ten božský koktail ktorý mi objednal. Dievčatá naliehali, a tak Shawn začal s podpisovaním. Cítila som sa dosť nepríjemne keď k nám pišli ďaľšie dve dievčatá. Ako sa o nás dozvedeli? Teda, o ňom. Ja som pre nich bola len  nepodstatnou osobou ktorá im bránila dostať sa ešte bližšie k Shawnovi. Vzápätí sa otvorili dvere do kaviarne a priletelo k nám ďalších päť fanúšičiek. No super, najradšej by som odtiaľ vypadla. Shawn sa na mňa znovu pozrel a všimol si, ako sa mi to nepáči. Sťažka prehĺtol a ústami naznačil 'prepáč'. Ja som nahodila falošný úsmev a zapozerala sa na svoje ruky. Zrazu nejaká dievčina natiahla ruku so snahou urobiť si so Shawnom selfie, keď ňou zrazu buchla do môjho koktejlu a celý jeho obsah sa ocitol na mne. Ja som s otvorenými ústami vstala od stola a z môjho trička stekali rozmixované jahody. Tým dievčatám to bolo jedno. Takto sa aspoň mohli dostať ešte bližšie. Ja so to už ďalej nevydržala a schmatla som svoju tašku s cieľom odísť čo najdalej.
"Rose, počkaj!"
Zavolal za mnou Shawn, no ja už som bola pri dverách a nemienila som zastaviť. Vyšla som von a utekala som na najbližšiu lavičku v parku, kde sa mi ako-tak podarilo očistiť si svoje tričko. Stále bolo síce mokré, no jahody boli preč. Mala som dobrý výhľad na kaviareň. Cez sklenené okná som videla zhlúčik ľudí a tiež Shawna, ktorý sa pokúša dostať spomedzi nich von. Prišlo mi ho ľúto a hneď ako som sa pozrela na svoje tričko myslela som len na tie nevďačné dievčatá. Boli hrozné!
Hodinky ukazovali 22:19. Páni, v tej kaviarni sme boli dost dlho. Aj napriek tomu, že bolo leto, začínala mi byť zima. Spôsoboval to jemný vánok a moje mokré tričko. Asi by som na ňho už nemala čakať. Ak to takto pôjde ďalej, príde po ňho nejaký jeho bodyguard a odvezie ho domov.
A tak som sa vybrala preč, čo najďalej od tohto miesta...