27.KAPITOLA

3.5K 215 33
                                    

Stav mojej nohy sa už zlepšil. Z obyčajnej muklovskej nemocnice, do ktorej ma v tej rýchlosti zaviezli, som bola prevezená mojím otcom do skvelej súkromnej čarodejníckej nemocnice, kde postačilo vypiť jeden pohárik odpornej zelenej tekutiny a moja noha sa do piatich minút dala do normálu. Otec ma teraz vezie domov a konečne po dvoch týždňoch budem spať vo svojej posteli, aj keď v tej so Scorpiusom sa mi tiež spalo nádherne. 

Domov prídeme okolo pol tretej poobede a ja rovno zaleziem do svojej izby. Chcem trochu oddychu a preto si pustím hudbu, moju obľúbenú kapelu: Zvedavé čarodejnice, ľahnem si do postele a premýšľam nad všetkým, čo sa udialo. Som naozaj spokojná, bol to risk, bol to adrenalín, bolo to možno nezodpovedné, ale stálo to za to. Teším sa späť do Rokfortu, vždy sa tam teším. Nie je to  ako obyčajná škola. Je to ako váš druhý domov a preto mi je už teraz ľúto to, že James odchádza už tento rok. Stále ma stresy zo záverečných skúšok, aj keď sú až o pol roka. Nedivím sa mu, sama neviem, čo budem robiť o dva roky, keď sa to bude blížiť. Scorpiusa to čaká už budúci rok a potom ma nechá na Rokforte samú. Ten čas tak letí. 

Po necelej hodine sa otvoria dvere a dnu vbehne Albus a úsmevom na tvári. 

,,Nevieš klopať?" zamračím sa na neho. 

,,Prepáč, prepáč," začne sa akože ospravedlňovať. 

,,Čo vlastne chceš? Ak peniaze, tak teraz ti fakt nemám požičať na nejakú blbosť, čo ti rodičia nechcú kúpiť." Albus nadvihne obočie a pozrie sa na mňa ako na sprostú, ale potom sa opäť začne usmievať a skočí ku mne na posteľ. Pri tom, ako doskočí ma poriadne nadhodí. Takmer spadnem na zem. 

,,Albus!" zakričím.

,,Toto som fakt nechcel," začne sa strašne smiať. 

,,A čo teda chceš?" 

,,Nemôžem chcieť len tak prísť a potúliť moju malú sestričku," povie ironicky Albus a začne ma celou silou objímať. Trochu to bolí a tak mu strelím jednu po hlave. On ma okamžite pustí a smeje sa ešte viac. 

,,Ale naozaj, neprišiel by si sem len tak," nenechám sa odbiť.

,,Áno, vlastne som ti chcel niečo povedať, ale neviem, či to už nevieš. Dúfam, že to nevieš, pretože ak to už vieš, tak je zbytočné ti tu teraz hovoriť niečo, čo vieš, ale tak dúfam, že nevieš. A ak vieš tak teraz budeš vedieť znova, ale budeš to vedieť tak, ako to viem ja." Keď Albus povie tieto vety, pozriem sa na neho nechápavým pohľadom. 

,,Čo ti šibe? Proste mi to povedz," nemôžem udržať smiech. 

,,Rose a Sedrik sú spolu," povie a nadvihne obočie. 

,,To vážne?" Nemôžem uveriť tomu, že to povedal. Kedy to akože stihli?  Síce som bola dva týždne preč, ale toto? Prečo mi to nepovedala už v nemocnici? Ja tu Rose zabijem. 

,,Áno, kým si bola preč, tak boli viac krát vonku, akože sami dvaja, vieš ako, romantikuš atmosféra a tak. Sedrik zabodoval a sú spolu. Ona sa mu už dlho páčila, veľa krát mi to hovoril," vysvetlí mi Albus. A ja si uvedomím, že vlastne aj Rose sa Sedrik páčil, už cez prázdniny, keď tu prišli chalani, hovorila, že je Sedrik krásny. Aj keď to vtedy vlastne nebol Sedrik, ale to je jedno. 

,,No veď to je super. Teraz bude po nás celá škola zazerať ešte viac. Všetci sme sa dali nejako dokopy. Je to, ale zlaté, nemyslíš?" opýtam sa. 

,,Samozrejme, že je," neprotestuje Albus. 

,,Jess to už vie?" 

,,Samozrejme, že vie. Ja som prvotriedny informátor," zasmeje sa Albus. Je to tak, nechápem, prečo som sa ho to vôbec pýtala. 

A čo ďalej, Potterová? [HP FANFICTION SK]Where stories live. Discover now